Aktualizované 17. 3. 2022 – Európska vesmírna agentúra sa rozhodla zaslať list riaditeľovi ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, ktorým je Dmitrij Rogozin. Na list upozornil Jakub Kapuš a Josef Aschbacher v ňom odkazuje koniec bilaterálnej spolupráce na projekte ExoMars.

Tento rover mal letieť na Mars už v septembri tohto roku na ruskej rakete, čo sa však nestane. Na druhej strane Rogozin už chystá plány letu na Mars nezávisle od ostatných krajín, vzhľadom na problémy s rozpočtom, ktorý bol navyše nedávno drasticky oklieštený, je čosi také vysoko nepravdepodobné.

Či, ako a kedy sonda ExoMars poletí, je teraz veľkou otázkou, ktorej vyriešenie nejakú dobu potrvá. Rusi mali totiž poskytnúť aj pristávací modul Kazačok a bez pristávacieho modulu sa rover na Mars nedostane.

Pôvodný článok:

Vesmírny program Európy a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) je v ohrození a jeho budúcnosť je neistá. Dôvodom je Rusko, s ktorým naše vesmírne zložky úzko spolupracujú a občas potrebujeme ich rakety a zásadne pomohli aj pri vývoji a financovaní niektorých vesmírnych sond, píše pre SPACE Tereza Pultarova, žurnalistika vedy a techniky narodená v Československu.

Musíme sa obrátiť inam

Podľa portálu sa môže stať najproblematickejším projekt misie ExoMars, ktorého prvá fáza je už na Marse a skladá sa z orbitera a pristávacieho modulu. Nepodarilo sa mu však pristáť na povrchu. Druhá fáza mala odštartovať už v septembri tohto roku z ruského kozmodrómu Baikonur.

Tak ako pri prvej misii, aj pri tej druhej má náklad poletieť na rakete Proton, ktorá už pomaly dosluhuje a odniesť k Marsu európsky rover Rosalind Franklin, pristávací modul Kazačok a množstvo nástrojov pre vedecké meranie, na ktorých sa podieľali ako Rusko, tak aj štáty Európskej vesmírnej agentúry.

Táto misia bola takmer zrušená už v roku 2012 po tom, čo prezident USA Barack Obama okresal rozpočet NASA a agentúra musela od spolupráce odstúpiť. Projekt sa vtedy podarilo oživiť vďaka tomu, že sa doň zapojil ruský Roskosmos a nahradil NASA. Teraz je však pokračovanie projektu opäť v ohrození.

Podarí sa vede povzniesť nad politiku?

Veda je na to, aby posúvala ľudstvo vpred a mala by sa dokázať povzniesť nad politické nezhody medzi krajinami, nech už sú akokoľvek vážne. Sú to pritom práve politici, ktorí sa snažia často na základne nezhôd ovplyvňovať aj vedeckú spoluprácu. Odborníci naďalej počítajú s tým, že rover ExoMars v tomto roku odštartuje.

Ani zďaleka však nejde o jedinú spoluprácu. Napríklad európska firma Arianespace má síce vlastné rakety, no od Ruska nakupuje Sojuzy, ktoré sú komerčne výhodnejšie v porovnaní s európskymi raketami. Napríklad firma OneWeb ich používa na vynášanie svojich satelitov pre vytvorenie obrovskej konštelácie, ktorou chce konkurovať americkému Starlinku a poskytovať internet na celej Zemi.

Rusko a ESA mali navyše spolupracovať na vývoji budúcich rakiet a dokonca aj satelitoch pre výskum vplyvu vesmíru na živé organizmy. Dmitrij Rogozin, riaditeľ Roskosmu, navyše len pred pár dňami Európe ponúkol, aby využila ruské rakety a kozmické lode na transport svojich astronautov do vesmíru – po tom, čo európski astronauti požiadali o rakety nezávislé na inej krajine.

Veda nie je zárukou mieru

Vedecká spolupráca vo vesmíre, predovšetkým na Medzinárodnej vesmírnej stanici, už roky utužuje a zlepšuje vzťahy medzi jednotlivými krajinami, vrátane Ruska. Bohužiaľ to však nie sú vzťahy medzi politikmi, ale vedcami, astronautmi a dokonca aj radovými občanmi týchto krajín.

Spolupráca na ISS síce prebieha už cez 20 rokov, no vzťahy medzi Ruskom a západom sú na tom zrejme najhoršie od (dočasného) konca Studenej vojny.