Sonda ExoMars detegovala na Marse plyn, o ktorom sme doteraz nevedeli. Chlorovodík v atmosfére červenej planéty predstavuje úplne nový chemický cyklus, ktorý môžeme skúmať. ExoMars odhalil okrem plynu aj nové informácie, ako Mars stráca svoju vodu, informuje ESA.

Medzinárodná spolupráca prináša výsledky, o Marse vieme čoraz viac

Program ExoMars je spoluprácou medzi Európskou vesmírnou agentúrou a ruskou Štátnou korporáciou pre kozmické aktivity, ktorej sonda Trace Gas Orbiter (TGO) dosiahla Mars v októbri roku 2016. Niesla so sebou aj pristávací modul Schiaparelli, ktorý však nedokázal pristáť a narazil na povrch planéty vo vysokej rýchlosti. Na druhej strane TGO fungoval perfektne a po upravení svojej obežnej dráhy začal skúmať metán a iné stopové plyny v marťanskej atmosfére.

Možný cyklus chlóru v marťanskej atmosfére. Zdroj: ESA

Jeho najnovším objavom je chlorovodík, ktorý je prvým halogénovým plynom detegovaným v atmosfére červenej planéty. Nejde však o prvý podobný objav TGO, nové prvky na Marse objavil už predtým a potvrdil prítomnosť ozónu a oxidu uhličitého.

Vedci hľadali plyny na báze chlóru či síry, pretože sú potenciálnymi indikátormi pre vulkanickú aktivitu. Vzhľadom na miesto detekcie a absenciu iných plynov, je však zrejmé, že zdrojom je čosi iné. Pravdepodobne ide o interakciu poháňanú prachovými obdobiami, ktoré zatiaľ neboli bližšie preskúmané, píše The Weather Channel.

V možnom procese pozostatky soli vo forme chlorovodíku uložené v prachu, ktorý ostal po odparených oceánoch, zdvihne do atmosféry vietor. Atmosféru následne ohreje slnečné žiarenie a prach spolu s vodnou parou z ľadových čiapok začnú stúpať nahor.

Soľný prach potom reaguje s atmosférickou vodou a produkujú chlór, ktorý sám následne reaguje s vodíkom, čoho výsledkom je objavený chlorovodík. Počas ďalších reakcií sa môže chlór a prach bohatý na kyselinu chlorovodíkovú vrátiť naspäť na povrch v podobe solí tvorených kyslíkom a chlórom, známych ako chloristany.

Mars stráca vodu, vďaka TGO je tento proces jasnejší

Ako naznačujú prastaré vyschnuté údolia a korytá riek, na Marse sa kedysi nachádzala tečúca voda a jeho povrch sa podobal na ten zemský. Väčšina vody je dnes už len pod povrchom a na póloch vo forme ľadu, svoju vodu však červená planéta stráca aj naďalej.

Sledovanie strácania sa vody na Marse. Zdroj: ESA

„Pomer deutéria k vodíku je naším kľúčovým meradlom pre odhaľovanie histórie vody na Marse. Vďaka TGO ExoMars dnes dokážeme toto meradlo lepšie pochopiť a kalibrovať pre hľadanie potenciálnych vodných rezervoárov,“ vraví Geronimo Villanueva z Goddardovho centra pre vesmírne lety.

Najnovšie merania preukázali dramatické rozdiely pomerov deutéria k vodíku vzhľadom na výšku a ročné obdobie. Keď je voda úplne odparená, tento pomer je až šesťkrát väčší než na Zemi, čo potvrdzuje, že postupom času Mars stratil obrovské množstvo vody. Dáta tiež poukázali na tri udalosti, ktoré urýchlili strácanie vody – globálna prašná búrka, krátka, no intenzívna regionálna búrka v roku 2019 a odparovanie vody z polárnych ľadových čiapok vplyvom zmien ročného obdobia.

K sonde sa čoskoro pridá aj rover, premávka na Marse hustne

Mars dnes zažíva obzvlášť hustú premávku. Len pred pár dňami sa na jeho obežnú dráhu dostali dve sondy vo veľmi krátkom slede, na ceste je však aj tretia. V rámci programu ExoMars dokonca prichádza rover, na ktorom spolupracuje ESA a Roscosmos.

ExoMars rover spojený s platformou Kazačok. Zdroj: Thales Alenia Space

Mars je dnes okrem Zeme azda najpodrobnejšie skúmaná planéta. V mnohom je podobný Zemi a navyše je našim hlavným cieľom pre potenciálnu kolonizáciu, o ktorú sa snažia aj mnohé súkromné firmy. SpaceX chce do roku 2050 dostať na jeho povrch až milión ľudí. Je preto potrebné vedieť o našom červenom susedovi čo najviac, aby sme sa mohli pripraviť na potenciálne nebezpečie či využitie geologických a chemických procesov vo svoj prospech.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom