Čo keby sme jedným globálnym problémom dokázali vyriešiť ten druhý? Záplava plastového odpadu a neustále rastúce emisie oxidu uhličitého predstavujú pre našu planétu devastačnú kombináciu. Dánski vedci však prišli na to, ako týchto dvoch nepriateľov postaviť proti sebe. Ako upozornil portál Gizmodo, kľúčom k čistejšiemu ovzdušiu môžu byť paradoxne staré PET fľaše.

Plast ako surovina pre boj s uhlíkom

Tím chemikov z Kodanskej univerzity popísal v prestížnom žurnále Science Advances fascinujúcu transformáciu. Pomocou chemickej reakcie nazývanej aminolýza dokázali bežný polyetyléntereftalát (PET), materiál, z ktorého sú vyrobené milióny jednorazových fliaš a obalov, rozložiť a pretvoriť na úplne nový materiál. Dostal názov BAETA a funguje ako mimoriadne účinná špongia na uhlík.

Účinný a odolný sorbent

Tento inovatívny sorbent má podobu prášku, z ktorého sa dajú ľahko lisovať pelety s obrovským apetítom na CO2. Výkon hovorí sám za seba: jediný kilogram materiálu BAETA dokáže do seba nasať až 150 gramov oxidu uhličitého. Vďaka týmto číslam môže novinka smelo konkurovať už existujúcim komerčným systémom na zachytávanie emisií.

Jeho najväčším esom v rukáve je však extrémna tepelná odolnosť. Keďže materiál zostáva stabilný až do 250 °C, bez problémov zvládne aj nasadenie v drsných priemyselných podmienkach. Má to síce jeden háčik. Celý cyklus zachytenia a následného uvoľnenia uhlíka pre ďalšie spracovanie si vyžaduje o niečo vyššiu energetickú daň.

Vedci však vidia obrovský potenciál. BAETA totiž ponúka riešenie, ktoré sa dá nielen jednoducho škálovať na priemyselnú úroveň, ale v konečnom dôsledku sľubuje aj veľmi priaznivé prevádzkové náklady.

„Krása tejto metódy spočíva v tom, že riešime problém bez vytvárania nového,“ vysvetlila hlavná autorka výskumu Margarita Poderyte. „Plastový odpad premieňame na surovinu, ktorá aktívne znižuje emisie skleníkových plynov.“

Dve krízy, jedno riešenie

PET plasty patria medzi najrozšírenejšie druhy odpadu. Podľa odhadov končia každoročne desiatky miliónov ton vo svetových oceánoch, kde vytvárajú mikroplasty s dopadom na celé potravinové reťazce. Vedci upozorňujú, že práve vysoko rozložený plast, ktorý už pláva vo vodách, je na ich procfoes ideálny.

„Ak sa nám podarí využiť plast, ktorý sa hromadí v oceánoch, získame cenný zdroj pre výrobu BAETA,“ dodala Poderyte. Jej kolega Jiwoong Lee zdôrazňuje aj ekonomickú motiváciu: „Náš materiál môže vytvoriť veľmi konkrétny dôvod, prečo čistiť oceány od plastu.“

Potenciál pre budúcnosť

Globálna produkcia a likvidácia plastov je zodpovedná za takmer 2 miliardy ton skleníkových plynov ročne. BAETA tak môže prispieť k riešeniu dvoch kríz naraz – obmedziť množstvo plastu a zároveň zachytávať uhlík z atmosféry. Hoci technológia ešte potrebuje ďalší výskum a optimalizáciu, ukazuje cestu, ako premeniť odpad na nástroj v boji proti klimatickej zmene.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia