Grónsko sa stále nevie „spamätať“ z dôsledkov poslednej doby ľadovej. Nová vedecká štúdia ukazuje, že krajina sa dodnes krúti, napína a v niektorých oblastiach dokonca klesá. Nejde o výsledok súčasných klimatických zmien, ale pre takzvané „duchovné“ pozostatky dávnych ľadovcov.

Podľa tímu vedcov z Dánskej technickej univerzity sa Grónsko neustále posúva severozápadným smerom rýchlosťou približne 23 milimetrov ročne. Ide o dôsledok pohybu severoamerickej litosférickej dosky, na ktorej ostrov leží. Tento drift je dobre známy, no nová analýza satelitných údajov odhaľuje, že pohyb Grónska je oveľa komplexnejší, než sa doteraz predpokladalo.

„Pozorujeme komplikovaný vzorec krútenia, tlaku a napätia,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Danjal Longfors Berg, postdoktorandský výskumník v oblasti geodézie a pozorovania Zeme. „Ak sa mapa Grónska nebude priebežne aktualizovať, postupne stratí presnosť,“ dodal pre portál Live Science.

Vedci analyzovali údaje z 58 satelitných staníc GNSS priamo na Grónsku a z takmer 2 900 ďalších staníc na severoamerickej tektonickej doske. Po odfiltrovaní pohybov spôsobených samotnou doskou zostali deformácie, ktoré zodpovedajú pohybom zemskej kôry – miestam, kde sa horniny naťahujú alebo stláčajú. Výsledky však nezodpovedali žiadnemu z doterajších modelov.

Dlhá pamäť Zeme

Na väčšine miest na Zemi dominujú tektonické procesy, no Grónsko je výnimkou. Ostrov je poznačený turbulentnou ľadovcovou históriou. Masívne ľadové príkrovy počas poslednej doby ľadovej tlačili zemskú kôru hlboko do plášťa, zatiaľ čo okolité oblasti sa dvíhali – vytvárali tzv. „periférne vyvýšeniny“.

Longfors Berg et al. (2025)

Keď ľad ustúpi, plášť sa nevracia do pôvodného tvaru okamžite. „Zemský plášť má veľmi dlhú pamäť,“ hovorí Berg. Jeho materiál je tak viskózny, že návrat trvá tisíce rokov. Výsledkom je, že sa Grónsko ešte stále prispôsobuje ústupu ľadu, ktorý dosiahol vrchol pred približne 20 000 rokmi.

Vedci zistili, že deformácie ostrova súvisia aj s topením Laurentídneho ľadovcového príkrovu, ktorý kedysi pokrýval väčšinu Severnej Ameriky. Tento príkrov vytvoril pod južným Grónskom vyvýšeninu, ktorá sa dnes pomaly vyrovnáva. „Tým sa niektoré oblasti južného Grónska doslova ťahajú smerom k Kanade,“ vysvetlil Berg. Nová štúdia zároveň odhalila, že tento proces prebieha rýchlejšie, než ukazovali predošlé modely.

Duch minulosti a dôsledky budúcnosti

Svoje robí aj samotný grónsky ľadovec, ktorý počas posledných 20 000 rokov prispel k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o 4,1 metra. Obrovská strata ľadu spôsobila, že sa zem pod ním dvíha a okolie reaguje opačným pohybom. Výsledkom je neustále „napínanie“ a „krútenie“ ostrova.

Topenie grónskeho ľadovca sa v dôsledku klimatickej zmeny v posledných rokoch zrýchľuje, čo znamená, že sa celý proces deformácií ešte viac komplikuje. Nové poznatky preto nie sú dôležité len pre vedcov, ale aj pre geodetov, mapárov a klimatológov.

„V kombinácii s inými satelitnými pozorovaniami nám tieto údaje poskytujú nové informácie o dávnych ľadovcoch aj o vnútornej štruktúre Zeme,“ dodal Berg.

Čítajte viac z kategórie: Novinky