Aktualizované 5.6.2026:

Srbsko napokon nezískalo novú dlhodobú 3-ročnú dohodu o dodávkach plynu z Ruska, o ktorej Belehrad hovoril ešte v roku 2025. Namiesto toho pokračuje v krátkodobom režime. Ako dnes uviedla agentúra Reuters, krajina si zabezpečila ďalšie 3-mesačné predĺženie kontraktu s Gazpromom, ktoré má pokryť dodávky do konca septembra 2026.

Oznámila to srbská ministerka energetiky Dubravka Đedović Handanović po stretnutí so šéfom Gazpromu Alexejom Millerom v Petrohrade. Srbsko pritom už podobné 3-mesačné predĺženie získalo aj v marci, keď mu končila predchádzajúca dohoda, o čom informoval regionálny portál SeeNews. Belehrad tak síce udržal stabilné dodávky, no nedosiahol dlhodobú istotu, ktorú pôvodne očakával.

Ruský plyn zostáva pre Srbsko kľúčový

Ako pripomína Reuters, lacnejšie dodávky od Gazpromu pokrývajú až 90 % potrieb krajiny, hoci Srbsko zároveň deklaruje snahu o diverzifikáciu cez Azerbajdžan a dodávky LNG z gréckych terminálov. Práve tu vzniká najväčší rozpor srbskej energetickej politiky: Belehrad hovorí o približovaní sa k Európskej únii, no pri plyne sa stále opiera najmä o Moskvu.

Situáciu komplikuje aj ropná spoločnosť NIS, ktorá prevádzkuje jedinú srbskú rafinériu a zostáva pod tlakom amerických sankcií pre ruské vlastníctvo. Maďarský MOL podľa agentúry Reuters rokuje o kúpe väčšinového podielu od Gazpromu a Gazprom Neftu, no dohoda stále nie je uzavretá. MOL požiadal USA o ďalšie predĺženie lehoty na dokončenie rokovaní a NIS zároveň rieši predĺženie prevádzkovej licencie, ktorá má vypršať 16. júna 2026.

Dôležitý je aj azerbajdžanský smer, ktorý má Srbsku pomôcť znižovať závislosť od Ruska. Podľa portálu Caspian Post rokuje Belehrad s Baku o navýšení dodávok až na 1 miliardu m³ plynu ročne od roku 2026. Stabilitu tejto trasy posilnilo aj rozhodnutie USA predĺžiť licenciu spoločnosti BP na prevádzku poľa Shah Deniz, ktoré je kľúčovým zdrojom azerbajdžanského plynu pre Európu, o čom informovala agentúra Reuters.

Srbsko sa tak dostáva do čoraz zložitejšej pozície. Pri plyne si udržiava výhodné krátkodobé dodávky z Ruska, no pri rope ho sankcie tlačia k oslabeniu ruského vplyvu v strategickej energetickej firme. Diverzifikácia cez Azerbajdžan a LNG zatiaľ existuje skôr ako poistka, nie ako plnohodnotná náhrada za Gazprom.

Aktualizované 19.11.2025:

Srbsko sa pripravuje podpísať novú trojročnú dohodu o dodávkach zemného plynu s Ruskom. Potvrdil to šéf štátnej plynárenskej spoločnosti Srbijagas Dušan Bajatović v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RTS. K podpisu zmluvy malo dôjsť už minulý mesiac, ale zatiaľ k ničomu takému nedošlo. Medzitým Srbsko čelí tlaku zo strany Európskej únie, ktorá ho vyzýva, aby sa pripojilo k spoločnému nákupu plynu a znížilo závislosť na Rusku.

Zároveň však zdôraznil, že krajina aktuálne čerpá 9,5 milióna kubických metrov plynu denne z Ruska a ďalších 2,5 milióna kubických metrov z Azerbajdžanu, čo jej umožňuje udržiavať stabilnú energetickú bilanciu. Ale jej závislosť na ruskom plyne sa stále prehlbuje.

Podľa Bajatovića má Srbsko k dispozícii aj vlastné zásoby – jediná národná podzemná uskladňovacia kapacita dokáže uchovať 780 miliónov kubických metrov plynu. V prípade potreby dokáže krajina okamžite aktivovať aj rezervy z Maďarska, kde má prenajatý ďalší priestor s objemom približne 200 miliónov kubických metrov.

Srbsko tak zostáva jednou z mála európskych krajín, ktoré pokračujú v nákupe ruského plynu napriek dlhodobým politickým tlakom zo strany EÚ a USA. Belehrad deklaruje záujem o členstvo v Európskej únii, no v oblasti energetiky sa drží doterajšej línie. Pod ešte väčší tlak sa dostáva aj štátny ropný monopol NIS, ktorý je väčšinovo kontrolovaný ruským Gazpromom a aktuálne žiada už siedmu výnimku z amerických sankcií, aby si udržal prístup k surovej rope.

Energetická situácia bude jednou z kľúčových tém rokovania medzi srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Očakáva sa, že obe strany budú diskutovať o sankciách, clách a širších geopolitických dôsledkoch energetickej spolupráce Srbska s Moskvou.

Pôvodný článok:

Srbsko sa ocitlo v kritickej situácii v otázke dodávok zemného plynu, keďže nové americké sankcie voči ruskému energetickému sektoru a technické problémy v Azerbajdžane vážne narušili jeho energetickú stabilitu. Kritická situácia len podčiarkuje zraniteľnosť krajiny, ktorá je do veľkej miery závislá od dodávok plynu z Ruska a v posledných rokoch aj z Azerbajdžanu. Na tému upozornil portál Euractiv.

Našli alternatívu, tá má problémy

Srbsko spotrebuje ročne viac ako tri miliardy metrov kubických plynu, pričom drvivú väčšinu tejto potreby pokrýva Rusko. V snahe o diverzifikáciu však v roku 2023 podpísalo dohodu s Azerbajdžanom, podľa ktorej malo od roku 2024 dovážať 400 miliónov metrov kubických plynu ročne.

Táto dohoda mala byť kľúčovým krokom k zníženiu závislosti od ruských zdrojov, avšak nečakané problémy spôsobili, že Azerbajdžan zastavil dodávky pre technické komplikácie na ťažobnom poli Shah Deniz.

BP

Najväčšie sankcie akým kedy čelili

Tieto problémy prichádzajú práve v čase, keď Spojené štáty oznámili najprísnejšie sankcie voči ruskému energetickému sektoru za posledné roky. Sankcie zasiahnu aj srbskú spoločnosť NIS, ktorej väčšinovým vlastníkom je ruský Gazprom Neft. Táto spoločnosť je nielen pilierom srbského energetického systému, ale aj významným prispievateľom do štátneho rozpočtu, keďže v minulom roku dosiahla príjmy vo výške 3,3 miliardy eur, čo predstavuje 4,5 % HDP krajiny.

Americké sankcie vyžadujú, aby sa Gazprom Neft vzdal vlastníctva svojho podielu v NIS najneskôr do 12. marca. Srbský prezident Aleksandar Vučić to označil za zásadný problém a na tlačovej konferencii vyhlásil, že „sú to najprísnejšie sankcie, aké kedy postihli spoločnosť v Srbsku.“ Zároveň zdôraznil, že Spojené štáty odmietajú akúkoľvek kompromisnú možnosť, a požadujú úplné odstúpenie Ruska od srbskej energetiky. „Požadujú od nás úplný odchod Rusov z NIS – ich odstránenie, nie zníženie podielu,“ povedal Vučič podľa Reuters.

TASR

Prerušené dodávky

Situáciu ešte viac komplikujú technické problémy na azerbajdžanskom ťažobnom poli Shah Deniz, ktoré je kľúčovým zdrojom plynu pre juhovýchodnú Európu. Srbsko dostáva plyn z Azerbajdžanu cez Bulharsko, no bulharská štátna spoločnosť Bulgargaz už informovala, že dodávky boli prerušené.

Problémy na plošine Alpha, ktorú prevádzkuje spoločnosť BP, viedli k dočasnému zastaveniu prevádzky. BP ubezpečila, že ide o izolovaný problém, ktorý nepoškodil potrubia ani životné prostredie, ale momentálne nie je jasné, kedy sa dodávky obnovia.

Spoľahlivá alternatíva je základ

Srbsko sa tak ocitlo v nepríjemnej situácii, keď musí čeliť naraz výpadkom plynu z dvoch hlavných zdrojov. Táto situácia podčiarkuje potrebu energetickej diverzifikácie, na ktorú dlhodobo tlačí Európska únia. Azerbajdžan bol totiž vnímaný ako alternatívny zdroj k ruskému plynu pre veľkú časť Európy, vrátane Talianska, ktoré s ním spolupracuje prostredníctvom transjadranského plynovodu. V konečnom dôsledku bude Srbsko musieť hľadať nové možnosti na zabezpečenie stabilných dodávok zemného plynu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky