Aktuálne sa nachádzame v dobe, kedy sa väčšina z nás zdržiava prevažne doma. Koronavírus sa nezadržateľne rozširuje v takmer všetkých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Určite si aj ty v týchto časoch krátiš čas sledovaním rôznych správ. Na internete sa však nachádzajú aj také, ktoré môžeme označiť za mýty a nepravdivé.

Koronavírus spôsobuje problémy všade vo svete. Kým v Ázii má vírus klesajúcu tendenciu, v Európe sa naopak všetci pripravujeme na rapídny nárast prípadov. Aj preto je dôležité, aby boli ľudia informovaní o koronavíruse pravdivo a vedeli odfiltrovať fakty od mýtov, ktoré zbytočne vyvolávajú nervozitu a paniku.

Ochranné rúška sú 100 % účinné pred nakazením koronavírusom

Toto tvrdenie môžeme s istotou označiť ako najčastejší mýtus. Nosenie tvárovej masky alebo rúška je výborné riešenie z hľadiska prevencie, no v žiadnom prípade nemôžeme označiť túto ochranu ako 100 % účinnú. Rúško spĺňa preventívnu funkciu, no jeho nosenie sa odporúča predovšetkým ľuďom, ktorí už sú vírusom nakazení.

Zobraziť celú galériu (1)

Airinum

Najvyššiu ochranu možno dosiahnuť nosením takzvaných respirátorov, ktoré sú rozdelené do viacerých kategórií a na tieto účely sa odporúča nosenie predovšetkým tých s označením FFP3, prípadne FFP2. Viac o rozdieloch si môžeš prečítať v tomto článku.

Ak zadržím dych na 10 sekúnd a nerozkašlem sa, nemám koronavírus

Táto rada sa pomerne vo veľkom rozšírila po takmer všetkých sociálnych sieťach. Hovorí sa, že ak zadržíš dych na 10 sekúnd a nerozkašleš sa, prípadne nepociťuješ pocit zadýchania, pravdepodobne nemáš koronavírus.

Tento domáci test je však nevhodný. Ak chceš získať správnu diagnózu, budeš potrebovať odborné testy vykonané lekárom.

Éterické oleje, cesnak, bylinky, slaná voda, etanol či rôzne vitamíny chránia pred koronavírusom.

Nie, žiadne z týchto odporúčaní nás pred koronavírusom nechráni. Netýka sa to ani rôznych ovocných a zeleninových štiav či podobných výrobkov, ktoré na nás v týchto časoch číhajú na internete. Jediné riešenie, ako sa chrániť, okrem nosenia respirátora, je dôkladné a pravidelné umývanie rúk mydlom a horúcou vodou.

Taktiež je vhodné používať antibakteriálne gély, či iné dezinfekčné prípravky na báze alkoholu. Je totiž potrené zdôrazniť, že vírus sa do tela môže dostať aj cez oči, uši či nos. Je preto veľmi dôležité dávať pozor na čistotu rúk.

Zobraziť celú galériu (1)

Ilustračný/SITA

Dôležité je aj vyhýbať sa kontaktu s väčším počtom ľudí a vyvarovať sa kontaktu s ľuďmi, ktorí sa v poslednom čase vrátili zo zahraničia. V prípade kýchania a kašľania sa odporúča používať rúško alebo svoj rukáv tak, aby sa predišlo šíreniu čiastočiek vo vzduchu. Odev je však nutné ihneď vymeniť a vyprať.

Nakazení sú iba ľudia, u ktorých sa prejavujú príznaky

Podľa zistení sa u každého z nás môže koronavírus prejaviť rozdielne. Niekto prejavuje príznaky ochorenia ako je vyššia teplota, bolesť svalov či suchý kašeľ, no niekto nemusí mať príznaky žiadne a aj napriek tomu môže byť koronavírusom nakazený. V skutočnosti sa preukázalo, že takýchto prípadov je viac, pričom taktiež predstavujú hrozbu infekcie pre iných ľudí.

Dezinfekčné prostriedky na báze alkoholu zabíjajú baktérie

Áno, toto tvrdenie je pravdivé. Je však potrebné zdôrazniť, že prostriedok musí obsahovať najmenej 60 % alkoholu. Takéto prípravky usmrtia baktérie na rukách, pričom bežné umývanie rúk ich „len“ v podstate paralyzuje.

Tovar dodávaný z Číny môže spôsobiť nakazenie koronavírusom

Väčšina vírusov ako je aj tento nezostáva na povrchoch príliš dlho a po krátkej dobe uhynie. Koronavírus sa podľa dostupných informácií šíri kvapôčkami. Väčšina vírusov má životnosť mimo ľudského tela menej ako 24 hodín, pričom nakazenie si vyžaduje úzky kontakt s nakazenou osobou.

Preto je nepravdepodobné, že by si sa koronavírusom mohol nakaziť pri manipulácii s balíkom alebo listom.. Dodanie tovaru zvyčajne trvá niekoľko dní alebo týždňov a prežitie vírusu za takýto čas je vylúčené.

Deti sa nemôžu nakaziť koronavírusom

Tak ako dospelí, aj deti sa novým koronavírusom nakaziť môžu. Vo svete, vrátane Slovenska, je už niekoľko prípadov, kedy sa nakazili aj deti. Je však isté, že deti zvládajú priebeh choroby najlepšie a bez vážnych problémov. V drvivej väčšine prípadov majú deti len mierne, prípadne žiadne príznaky nakazenia.

Šanca, že niekto zomrie na Covid-19 sa líši podľa veku, čo potvrdzujú rôzne štúdie a štatistiky. Stále platí, že najkritickejšou skupinou sú ľudia s vekom nad 80 rokov (približne 14,8 %). Podľa štatistík ešte z konca februára vyplýva, že najmenej ohrozenejšou skupinou sú deti mladšie ako 10 rokov (0 %).

Nikto zatiaľ nevie, ako situácia bude vyvíjať. Všetko bude záležať hlavne na tom, ako prudko bude narastať počet nakazených a taktiež aj na kapacitách a kvalite zdravotníckych zariadení. Tím vedcov z Univerzity v Berne sa však z dostupných dát pokúsil odhadnúť predpoklad úmrtnosti, ak sa situácia bude vyvíjať tak ako doteraz.

Ako vždy však ide len o odhad a nemali by sa brať tieto čísla ako smerodajné. Situácia a teda aj celkový počet nakazených či mŕtvych môže byť koniec koncov úplne iný.

Koronavírus je rovnaký ako chrípka

Nie tak úplne. Príznaky týchto ochorení, ako aj ich priebeh sú síce veľmi podobné, no aj tak sa v niečom líšia. Pri väčšine prípadov sa objavuje horúčka, suchý kašeľ, únava, tvorba hlienu či dychavičnosť. Symptómy sa však môžu prejavovať od žiadnych príznakov až po ťažkú pneumóniu (zápaľ pľúc) a následnú smrť. Väčšina pacientov nakazených chrípkou sa z nákazy bez klinickej liečby vylieči za 5 až 14 dní. Pri koronavíruse to môže byť podobné, no ťažké prípady sa zotavujú niekoľko týždňov až mesiac.

Ďalším rozdielom je aj takzvaná imunita stáda, čo v preklade znamená, že vírusom sa teoreticky môže nakaziť celá populácia. Nakazenie celej populácie chrípkou je nepravdepodobné práve vďaka vybudovanej imunite. Proti chrípke sa navyše môžeme zaočkovať, čo však neplatí pri koronavíruse. Na vakcínach sa síce pracuje, no zatiaľ sme sa jej nedočkali.

Asi najväčším problémom je aj to, že nakaziť sa môžeme aj od človeka, ktorý nemá žiadne príznaky. Preto je obzvlášť náročné odfiltrovať zdravého človeka od nakazeného. Podľa najnovších informácií sa odhaduje, že koronavírus je oproti bežnej sezónnej chrípke silnejší až 10-násobne.

Zobraziť celú galériu (1)

Pixabay

Na koronavírus zaberajú antibiotiká

Toto tvrdenie pravdivé nie je. Antibiotiká zaberajú len na baktérie, a preto nie sú voči vírusom účinné. Nový koronavírus patrí pod vírusy, a preto by sa antibiotiká nemali v žiadnom prípade používať ako prostriedok prevencie. Ak si však pre koronavírus hospitalizovaný, možnosť podávania antibiotík zo strany lekárov tu je. Deje sa to najmä z dôvodu prípadnej koinfekcie.

Ak mám koronavírus, ibuprofen je pre mňa nebezpečný / Z koronavírusu sa môžem vyliečiť užívaním ibuprofenu

Aj tieto tvrdenia kolujú internetom, pričom obe sa navzájom medzi sebou bijú. Pravdou však je, že obe tvrdenia sú nepravdivé. Jedinou pravdou ostáva, že ako ibuprofen, tak aj paracetamol dokážu znižovať horúčku, no taktiež dokážu spôsobovať vedľajšie účinky hlavne u ľudí s astmou, srdcom a obehovými problémami.

Pokiaľ máš pozitívny test na koronavírus, liečbu stanovuje tvoj ošetrujúci lekár. Všeobecne sa však odporúča na zrážanie teploty používať radšej paracetamol. Aj napriek tomu však ibuprofen môžeme označiť za bezpečný liek, ktorý sa bežne používa hlavne pri bolestiach.

Meexistujú žiadne potvrdené informácie o tom, že ibuprofen môže spôsobovať koronavírus, prípadne, že by jeho priebeh mohol značne komplikovať. Sú však známe prípady, kedy užívanie ibuprofenu súviselo so zdravotnými ťažkosťami a závažnými chorobami, hoci sa nepreukázalo, že ich priamo spôsobuje samotný ibuprofen.

Koronavírus zabije príchod teplého počasia

Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) sa koronavírus môže prenášať vo všetkých oblastiach, vrátane tých s horúcim a vlhkým počasím. Preto je potrebné dodržiavať všetky preventívne opatrenia bez ohľadu na to, v akej krajine sa momentálne nachádzame. Taktiež nie je isté, či koronavírus môžeme zaradiť medzi sezónne vírusy ako je napríklad už spomínaná chrípka.

Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že respiračným vírusom, t. j. vírusom, ktoré sa šíria cez dýchacie cesty, sa zvlášť darí, keď je chladno. „Vírusy majú vyššiu stabilitu pri nízkych teplotách. Je to podobné jedlu, ktoré vydrží najdlhšie v chladničke,“ hovorí virológ Pietschmann. Čím je teda teplejšie, tým ťažšie sú podmienky pre šírenie vírusov.

Zobraziť celú galériu (1)

Príchod jari by nám mohol výrazne pomôcť zbaviť sa koronavírusu. Zdroj: Pexels

„Koronavírus je obklopený lipidovou vrstvou, inými slovami vrstvou tuku,“ vysvetľuje Pietschmann. Táto vrstva nie je príliš odolná voči teplu, čo znamená, že vírus sa pri zvyšovaní teploty rýchlo rozkladá. „Iné vírusy, ako napríklad norovírus, sú pri vyšších teplotách stabilnejšie, pretože pozostávajú hlavne z proteínov a genetického materiálu.“

Šírenie vírusov tiež ovplyvňuje vlhkosť. Akonáhle boli patogény vylúčené z dýchacích ciest silným kýchnutím, doslova visia vo vzduchu. „V chladných a zvyčajne suchých zimných dňoch plávajú malé kvapôčky spolu s vírusmi vo vzduchu dlhšie, ako keď je vlhkosť vzduchu vysoká,“ spresňuje Pietschmann.

Koronavírus, označovaný aj ako COVID-19 je oficiálne klasifikovaný ako globálna pandémia. Celosvetovo je nakazených už viac ako 180-tisíc ľudí, pričom viac ako 7 tisíc tomuto vírusu podľahlo.

Ako je známe, nákaza sa začala šíriť z čínskej provincie Wu-chan, z ktorej sa rozšírila do ďalších krajín sveta. V súčasnosti je preto dôležité nepodliehať panike a dôsledne dodržiavať všetky nariadenia a odporúčania vlády ako aj ďalších orgánov verejného zdravia.

Ďalšie články o novom koronavíruse:

• Tento liek má zatiaľ najsľubnejšie výsledky
• Alza pridá do ponuky domáci rýchlotest na koronavírus
• Slovensko spustilo špecializovaný vládny web
• Mapa Slovenska + aktuálny prehľad o dopade nákazy
• Čo ochráni ľudí pred koronavírusom? Ľudia si mylne myslia, že sú to rúška
• Koronavírus verzus chrípka: Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú?
• Čo je koronavírus a aký je jeho vedecký pôvod? Spísali sme všetky informácie