Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo

Pred zatmením Slnka upozornili európski prevádzkovatelia sietí na rýchly pokles fotovoltickej výroby. Slovenská sústava napokon zvládla udalosť so štandardnými rezervami a bez mimoriadneho zásahu.

Rozdiel medzi 9,7 GW a niekoľkými megawattmi neznamená, že sa európsky odhad pomýlil. Prvé číslo predstavovalo spoločný scenár pre veľkú časť kontinentu pri jasnej oblohe, druhé je reálny výsledok jednej krajiny s menším solárnym výkonom a večerným priebehom zatmenia.

Deväť celých sedem gigawattu bol záťažový scenár

ENTSO-E pred udalosťou vypočítalo, že výkon európskej fotovoltiky môže pri jasnej oblohe dočasne klesnúť až o 9,7 GW. Pre lepšiu predstavu ide o 9 700 MW rozložených medzi viaceré krajiny. Najväčší zásah sa očakával v Španielsku a Nemecku, ktoré majú rozsiahle solárne portfóliá.

Hodnota 9,7 GW opisovala okamžitý výkon, nie množstvo nevyrobenej energie. Na výpočet chýbajúcich GWh by bolo potrebné poznať priebeh poklesu počas celej udalosti. Zámena výkonu s energiou by preto vytvorila ďalšie zavádzajúce porovnanie. Solárne zdroje už v roku 2025 zabezpečovali približne 13 % výroby elektriny v EÚ, takže aj krátka celoeurópska zmena si zaslúžila koordinovanú prípravu.

Rizikom nebola iba veľkosť poklesu. Dôležitá bola rýchlosť, s akou mal výkon ubudnúť a po odznení zatmenia znovu narásť. Prenosové sústavy musia v každom okamihu držať výrobu a spotrebu v rovnováhe. Náhla odchýlka preto vyžaduje rezervy, pružné elektrárne, obchodnú reakciu alebo riadenie spotreby.

Európski prevádzkovatelia vopred informovali dispečerov aj účastníkov trhu, vyžiadali si častejšie aktualizované predpovede fotovoltickej výroby a počas kritického času sa vyhýbali plánovaným odstávkam siete. ENTSO-E vytvorilo osobitný koordinačný tím.

Slovenské panely už smerovali k dennému minimu

Na Slovensku sa veľký scenár nezopakoval. SEPS po zatmení uviedla, že výroba fotovoltických elektrární klesla iba o jednotky megawattov. Dostupné podporné služby stačili a pokles nemal vplyv na bezpečnosť sústavy.

Veľkú úlohu zohral čas. Zatmenie zasiahlo Európu približne medzi 19.15 a 21.30, teda večer, keď výkon slovenských panelov prirodzene klesá spolu so Slnkom. Slovensko má zároveň podstatne menej fotovoltiky než Nemecko alebo Španielsko, takže rovnaký jav nemohol vytvoriť rovnaký absolútny výpadok.

Unsplash/Freepik (úprava redakcie)

Zaťaženie slovenskej sústavy počas kulminácie vzrástlo približne o tri percentá. Údaj nemožno automaticky označiť za elektrinu, ktorú musela sieť nahradiť po zatienení panelov. SEPS výslovne uviedla, že nezaznamenala významný nárast zaťaženia spôsobený nižšou fotovoltickou výrobou. Megawatty výroby a percentá zaťaženia opisujú dve odlišné veličiny.

Malý výsledok potvrdil význam prípravy

Zatmenie je pre dispečing nezvyčajné, no jeho čas sa dá vypočítať s vysokou presnosťou. Prevádzkovatelia preto poznali začiatok aj približný priebeh zmeny niekoľko dní dopredu. Porucha elektrárne, poškodené vedenie alebo prudká lokálna zmena počasia ponúkajú menej času na reakciu.

Nízky slovenský pokles teda nedokazuje zbytočnosť príprav. Ukazuje, že sieť mala správne nastavené rezervy a že veľký kontinentálny údaj netreba bez prepočtu prenášať na jednu krajinu.

Ani majiteľ domácej elektrárne by nemal posudzovať zatmenie podľa európskeho súčtu. Výrobu jeho systému ovplyvňuje poloha panelov, oblačnosť, tienenie a teplota článkov. Počas horúčav môžu byť bežné prevádzkové rozdiely na displeji výraznejšie. V našom výpočte sme ukázali, že 10 kWp fotovoltika môže iba vplyvom vysokej teploty stratiť 1,2 až 1,6 kW okamžitého výkonu.

Slovenská sústava zvládla predvídateľný test takmer bez merateľnej stopy. Podstatným výsledkom nie je rozdiel medzi dvoma veľkými číslami, ale schopnosť siete pripraviť sa na prudkú zmenu skôr, než nastane.