Virológ Thomas Pietschmann z nemeckého výskumného centra Twincore tvrdí, že koronavírus by sa mohol správať ako klasická chrípka. V tomto prípade by príchod teplejšieho počasia mohol zastaviť jeho šírenie.

Portál DW priniesol zaujímavé informácie o koronavíruse, ktorý sa pomaly šíri neprieč svetom. Virológ Thomas Pietschmann nám dáva novú nádej na zastavenie šírenia koronavírusu Covid-19. Nejde o žiaden liek, ale o samotný koronavírus. Ak sa podľa Pietschmanna bude správať ako vírus chrípky, oteplenie s príchodom jari by mohlo jeho šírenie zastaviť.

Vykúpenie v podobe teplejšieho počasia?

Jar by mohla byť tento rok znamením príchodu nádeje. Je však ešte priskoro na to, aby sme mohli povedať, či sa Covid-19 bude správať rovnako ako vírus chrípky. Pietschmann skúma takzvané RNA vírusy vrátane napríklad takého vírusu hepatitídy C. Covid-19 patrí do tejto skupiny vírusov, no odborníci zatiaľ nemôžu predpovedať jeho trajektóriu, pretože „úprimne povedané, vírus ešte nepoznáme“.

„Čo je zvláštne na tomto víruse je to, že ľudia sú s ním konfrontovaní po prvýkrát. Z údajov, ktoré máme z Číny, môžeme usúdiť, že vírus prešiel zo zvieraťa na človeka len raz a odtiaľ sa už len rozšíril,“ hovorí Pietschmann.

Na rozdiel od vírusov chrípky, s ktorými bol takmer každý z nás v určitom čase v kontakte, náš imunitný systém nie je pripravený na útok proti patogénom koronavírusu Covid-19. Okrem toho vonkajšie podmienky na severnej pologuli sú v súčasnosti prakticky perfektné na jeho rýchle šírenie. Dôvodom je jedna dôležitá vec – teplota.

Respiračným vírusom, t. j. vírusom, ktoré sa šíria cez dýchacie cesty, sa zvlášť darí, keď je chladno. „Vírusy majú vyššiu stabilitu pri nízkych teplotách. Je to podobné jedlu, ktoré vydrží najdlhšie v chladničke,“ hovorí Pietschmann. Čím je teda teplejšie, tým ťažšie sú podmienky pre šírenie vírusov.

„Koronavírus je obklopený lipidovou vrstvou, inými slovami vrstvou tuku,“ vysvetľuje Pietschmann. Táto vrstva nie je príliš odolná voči teplu, čo znamená, že vírus sa pri zvyšovaní teploty rýchlo rozkladá. „Iné vírusy, ako napríklad norovírus, sú pri vyšších teplotách stabilnejšie, pretože pozostávajú hlavne z proteínov a genetického materiálu.“

Šírenie vírusov tiež ovplyvňuje vlhkosť. Akonáhle boli patogény vylúčené z dýchacích ciest silným kýchnutím, doslova visia vo vzduchu. „V chladných a zvyčajne suchých zimných dňoch plávajú malé kvapôčky spolu s vírusmi vo vzduchu dlhšie, ako keď je vlhkosť vzduchu vysoká,“ spresňuje Pietschmann.

Zobraziť celú galériu (2)
Príchod jari by nám mohol výrazne pomôcť zbaviť sa koronavírusu. Zdroj: Pexels

Týmto spôsobom sa môžu patogény rýchlo šíriť. Najprv to však robia potichu a tajne. Od prvého kontaktu s patogénmi po prvé príznaky choroby môže uplynúť niekoľko týždňov.

Dĺžka tejto inkubačnej doby závisí od charakteristík a biológie vírusu. Potom sa prejaví horúčka, bolesť a zimnica, ktoré sú typickými príznakmi vírusovej choroby a znakom toho, že telo s ňou bojuje.

Ženy sú voči koronavírusu odolnejšie

Úspech tohto boja závisí nielen od veku a zdravia infikovanej osoby, ale aj od jej pohlavia. V prípade koronavírusu údaje ukazujú, že ženy majú vyššie šance na prežitie ako muži. Miera úmrtnosti mužov je o 2,8 % vyššia ako úmrtnosť žien – 1,7 %. Podľa Pietschmanna možno tento rozdiel vysvetliť za pomoci genetiky.

„Niektoré imunitne relevantné gény, napríklad gény, ktoré sú zodpovedné za rozpoznávanie patogénov, sú kódované na chromozóme X.

Pretože ženy majú dva chromozómy X a muži majú len jeden chromozóm, ženské pohlavie má v boji voči koronavírusu výhodu,“ vysvetľuje Pietschmann

V tomto prípade by príchod jari a oteplenia mohol znamenať vyslobodenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) však existuje viac ako 25 prípadov nákazy Covid-19 v Austrálii a v jednom prípade v Brazílii. Tie sa nachádzajú na južnej pologuli, kde zima ešte len príde. Či tento výskyt vyvracia Pietschmannovu teóriu zatiaľ nevedno.

Vplyv teploty potvrdzuje aj iná štúdia

Existuje však nová štúdia, ktorá takisto spomína vplyv teploty na koronavírus. Na základe analýzy 22 predchádzajúcich štúdií podobných koronavírusov, vrátane vírusov SARS a MERS, vedci došli k záveru, že ľudské koronavírusy môžu zostať infekčné na neživých povrchoch až 9 dní pri izbovej teplote. Tie však môžu byť veľmi rýchlo zabité za pomoci bežných dezinfekčných prostriedkov a zároveň pri vplyve vyššej teploty.

Dr. Timothy Brewer, profesor epidemiológie a medicíny na Univerzite v Kalifornii, tiež v súvislosti s vyššie uvedenou štúdiou uviedol podobne ako Pietschmann, že takéto vírusy majú tendenciu prežiť najdlhšie v prostredí s nízkou teplotou a nízkou vlhkosťou.

Veríme teda, že sa odborníci nebudú mýliť a koronavírus vykáže skutočne podobné správanie chrípkovému vírusu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda