Portál Science Alert nedávno priniesol zaujímavú úvahu a názory rôznych expertov na tému koronavírusu a imunity voči jeho nakazeniu.

Vieme, že pri niektorých chorobách (napríklad osýpky) prekonanie choroby prepožičia nakazenej osobe imunitu na celý život. Ako je to však v prípade koronavírusu, zatiaľ experti netušia.

„Byť imúnny znamená, že ste si vyvinuli imunitnú reakciu proti vírusu. Môžete ho teda potlačiť. Naše imunitné systémy si to pamätajú, čo nám zvyčajne zabraňuje, aby sme sa neskôr opäť infikovali rovnakým vírusom,“ vysvetlil pre agentúru AFP Eric Vivier, profesor imunológie vo verejnom nemocničnom systéme v Marseille.

V prípade RNA vírusov, medzi ktoré patrí aj koronavírus SARS-CoV-2, trvá nakazeným pacientom približne tri týždne, kým si ich telá vytvoria dostatočné protilátky, aby mohli chorobu prekonať. Tieto protilátky im podľa Viviera môžu poskytnúť imunitu voči opätovnému nakazeniu počas najbližších mesiacov po prekonaní choroby.

Stále sa však jedná len o teóriu. V skutočnosti nový koronavírus vyvolal jedno prekvapenie za druhým až do tej miery, že virológovia a epidemiológovia si dnes ešte stále nie sú ničím istí. „Očakávali by sme, že bude existovať primerané obdobie ochrany, ale s novým vírusom je to veľmi ťažké určiť – môžeme to iba extrapolovať z iných koronavírusov a dokonca aj v tomto prípade sú údaje obmedzené,“ uviedol Michael Ryan, výkonný riaditeľ Programu pre núdzové situácie organizácie WHO.

Zobraziť celú galériu (0)
AP Photo/Darko Bandic

Dokonca ani iné koronavírusy nám nemusia veľa povedať o novom koronavíruse. Podľa Francoisa Ballouxa, riaditeľa Genetického inštitútu na University College London, v prípade SARSu, ktorý v roku 2002 až 2003 zabil množstvo ľudí, zotavení pacienti boli voči opätovnému nakazeniu chránení v priemere asi tri roky. V prípade SARS-CoV-2 však relevantné dáta nemáme. Niekto sa určite nakazí znova, no po akom čase sa to stane, zistíme už len retrospektívne.

Vyzdravení pacienti sa v skutočnosti nemuseli vírusu v tele vôbec zbaviť

Nedávna štúdia z Číny, ktorá však ešte neprešla preskúmaním zo strany odborníkov, informovala o opiciach makaka rhesus, ktoré sa zotavili z koronavírusu SARS-CoV-2 a pri opätovnom vystavení vírusu sa už nenakazili. Niektorí experti však hovoria, že tento výskum stále nič nedokazuje. Niekoľko prípadov z Južnej Kórey totižto ukázalo, že pacienti, ktorí sa zotavili z nákazy COVID-19, boli neskôr na vírus opäť pozitívne testovaní.

Aj v tomto prípade však nie je možné na 100 % povedať, či skutočne došlo k opätovnému nakazeniu. Podľa Ballouxa je skôr pravdepodobnejšie, že vírus v prípade vyzdravených pacientov nikdy úplne nezmizol a zostal spiaci a asymptomatický, rovnako ako „chronická infekcia“ podobná oparu. Dôvodom môže byť fakt, že testy na prítomnosť vírusu a protilátok v tele ešte stále nie sú úplne dokonalé.

Zobraziť celú galériu (0)
Koosha Mahshid Falahi/Mizan News Agency via AP

Testy v prípade pacientov, ktorí boli považovaní za vyzdravených, mohli kvôli svojej nedokonalosti falošne preukázať neprítomnosť vírusu v ich tele. Vedci sa tak snažia pochopiť, či protilátky vytvorené v tele pacienta pozitívne testovaného na Covid-19 v skutočnosti preukazujú prítomnosť, respektíve aj neprítomnosť koronavírusu v tele.

Na tento fakt poukazuje aj ďalšia štúdia, ktorá však ešte neprešla procesom recenzie odborníkov, pojednávala o 175 zotavených pacientoch v Šanghaji. Jej výsledky ukázali rôzne koncentrácie ochranných protilátok v rozmedzí 10 až 15 dní po nástupe príznakov. Či ale prítomnosť protilátok znamená aj imunitu, stále zostáva otázkou.

Prítomnosť protilátok v tele môže vyvolávať aj iné obavy

Existujú však aj predpoklady, ktoré vyvolávajú ďalšie obavy. „Je možné, že protilátky, ktoré si niekto vyvinie proti vírusu, by mohli skutočne zvýšiť riziko zhoršenia choroby,“ uviedol výskumný pracovník Pasteurovho inštitútu Frederic Tangy, ktorý navyše poznamenal, že najzávažnejšie príznaky sa zvyknú objaviť až neskôr, keď si pacient vytvoril protilátky.

V súčasnosti však stále nie je jasné ani to, ktoré protilátky sú účinnejšie pri prekonávaní choroby, či ide o niekoho, kto mal ťažký priebeh ochorenia a takmer zomrel, niekoho kto mal mierne príznaky, alebo dokonca niekoho, kto nemal žiadne príznaky. Ďalšou otázkou v tomto smere je aj zváženie veku pacienta.

Laboratóriá preto vyvíjajú množstvo testov na protilátky, aby zistili, aká časť populácie v rôznych krajinách a regiónoch bola kontaminovaná. Istý čas ale potrvá, kým budú testy presnejšie a citlivejšie na prítomnosť protilátok.

V tomto momente budú k dispozícií relevantnejšie dáta, ktoré nám možno poskytnú odpoveď aj na otázku imunity. Najdôležitejšou sa tak v tomto smere javí efektívna vakcína. Tá by mohla ľuďom poskytnúť skutočnú imunitu. Bohužiaľ ju ešte stále nemáme k dispozícii.

Pošli nám TIP na článok



Koronavírus