Vedcom sa podarilo identifikovať pôvod obzvlášť energetickej vlny, ktorá zasiahla Zem a expertov tak poriadne prekvapila. Ešte väčšmi ale prekvapuje samotný pôvod, ktorý, ako informuje portál LiveScience, má potenciál prevrátiť naruby desaťročia trvajúci výskum, ktorý skúma gama lúče a spôsob, akým vznikajú.

Doteraz nám motali hlavy

Dlhé záblesky gama žiarenia, známe pod skratkou GRB, sú väčšinou výsledkom supernovy pri smrti veľkej hviezdy, píše SPACE. 50 sekúnd trvajúci GRB 211211A je ale nezvyčajnou výnimkou, za ktorou stojí kilonova – vzácny výbuch vo vesmíre, ku ktorému malo dochádzať len pri zrážkach neutrónových hviezd s ďalšími takýmito hviezdami alebo s čiernymi dierami.

Dlhú dobu sa pritom zdalo, že gama žiarenie v takejto podobe produkujú výlučne len supernovy a nový objav môže dlhé roky výskumu postaviť na hlavu. Všetky pozorované kilonovy boli doteraz sprevádzané len kratučkými GRB, ktoré sú doslova len jasnými zábleskami. Jasné gama lúče dopadajúce po dobu 50 sekúnd preto najprv vo vedcov prebudili istotu, že sa jedná len o ďalšiu supernovu.

GRB sú rozdelené podľa dĺžky trvania na úrovni dvoch sekúnd – čokoľvek pod touto hranicou je označené ako krátke GRB, čokoľvek nad ňou zase dlhé GRB. Zrážky neutrónových hviezd sa za zdroje dlhých GRB nepredpokladali, pretože nemali mať dostatok materiálu na to, aby takýto jav spôsobili. GRB 211211A je však čudnejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Skúma ich aj naša družica

Na záblesky gama žiarenia sa pozrela aj druhá slovenská družica GRB Alpha, za ktorou stojí aj známa firma Spacemanic a podieľa sa svojou prevádzkou na dôležitom výskume. Spacemanic Slovensku priniesol aj úplne prvú družicu SKCube.

Je v nesprávnej galaxii

Zmysel nedáva ani galaxia, v ktorej sa táto kilonova nachádzala. Jedná sa totiž o malú hviezdotvornú galaxiu SDSS J140910.47+275320.8, ktorá je presným opakom galaxie NGC4993, teda jedinej galaxie v blízkom vesmíre, o ktorej vieme, že v nej k takýmto javom dochádza.

Miesto malej a hviezdotvornej galaxie sa majú kilonovy nachádzať v „červených a mŕtvych“ galaxiách, ktoré sú staré a zomrelo v nich množstvo hviezd, píše Independent.

James Josephides, Swinburne University of Technology

Objav, ktorý je opísaný v dvoch štúdiách zverejnených v žurnále Nature, tak môže zmeniť nielen chápanie pôvodu a vzniku dlhých GRB, ale tiež samotných kilonov. Astronómom navyše môže výskum pomôcť lepšie tieto udalosti hľadať.

Kilonovy navyše produkujú ťažké prvky, ktoré sú kľúčové aj pre život na Zemi a najmä pre ľudstvo, ktoré ich využíva aj v priemysle. Kilonova zodpovedná za GRB 211211A podľa vedcov vytvorila ťažké prvky v hodnote až 1 000-násobku hmotnosti Zeme a v ďalšom pozorovaní môže pomôcť Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý je schopný detailne zachytávať spektrá vzdialených objektov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP