Uhlíková neutralita je cieľom mnohých európskych krajín. Vyspelé štáty chcú skoncovať s produkciou CO2 do niekoľkých rokov a preto podnikajú rôzne, na prvý pohľad možno až drastické kroky. Rakúsko nedávno schválilo novú uhlíkovú daň, ktorá príde do platnosti už v lete budúceho roka, upozorňuje na facebooku Slovenská asociácia pre elektromobilitu.

Mnohí považujú nástup elektromobility za zbytočný, ak sa popri tom nezačne redukovať produkcia emisií aj v iných odvetviach. Rakúsko ide v tomto smere príkladom a ľudí v krajine chce donútiť čo najviac znižovať emisie novou emisnou daňou.

Daň vstúpi do platnosti už 1. júla 2022. Podniky a služby zaplatia 30 € poplatok za každú tonu CO2 vypusteného do ovzdušia. Od roku 2025 sa má daň ešte zvýšiť až na 55 € za každú tonu CO2.

Očakáva sa, že nová daň sa negatívne premietne na cenách niektorých tovarov a služieb. Dotkne sa to najmä tých služieb, ktorých prechod na bezemisnú prevádzku je veľmi náročný.

Drahší benzín aj teplo v dome

Ako uvádza Financial Times, odvetvia, ktorých by sa mala nová daň dotknúť, sú napríklad ceny paliva či vykurovanie domácností. Po zavedení dane by mala cena paliva vzrásť o 10 centov za liter a účet za kúrenie priemernej domácnosti vzrastie až o 130 € za rok.

Rakúska vláda ale po zavedení ekologickej dane zníži daň pre bežných občanov. Daň z príjmu klesne od budúceho roka z 35 % na 30 % pri občanoch, ktorí zarábajú od 18 000 € do 31 000 €. Aj lepšie zarábajúci obyvatelia sa dočkajú zníženia dane z príjmu, no až o rok neskôr, a to zo 42 % na 40 %.

Rakúsko sa pripája k európskym veľmociam

Uhlíkovú daň už má zavedenú napríklad Nemecko či Francúzsko. V Nemecku aktuálne podnikatelia platia 25 € za tonu C02 a od roku 2025 sa aj tu zvýši cena na 55 € za tonu.

Pixabay

Francúzsko od svojich podnikateľov pýta až 45 € za tonu CO2 a Holanďania si platia 30 € za tonu. Zdá sa, že takáto daň je jediným možným riešením, ako v budúcnosti dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu.

Radikálne regulácie aj u nás

Európska komisia (EK) nedávno predložila ambiciózny legislatívny balík s označením „Fit for 55“, ktorého zámerom je prispôsobiť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a daní zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Slovensko tento spoločný európsky cieľ plne podporuje a predstavený balík považuje za veľmi ambiciózny. Za dôležitú však považuje cestu k naplneniu týchto cieľov. V rámci nej Slovensko pozitívne vníma snahu Európskej komisie odpovedať na obavy zo zvyšovania rizika energetickej chudoby, na ktoré v diskusiách opakovane upozorňovalo.

Premiér SR Eduard Heger v tejto súvislosti dodal: „Otázniky pretrvávajú aj nad tým, či vytvorenie nového sociálno-klimatického fondu s celkom novou štruktúrou riadenia je tou najefektívnejšou reakciou na to, aby sme domácnostiam, ohrozeným chudobou, nezvýšili výdavky na účty za energie.“

Freepik (úprava redakcie)

Premiér tiež ocenil, že hlavným kritériom rozdelenia záťaže pri dosahovaní klimatických cieľov zostáva bohatstvo krajiny, čo znamená, že chudobnejšie krajiny by mali doplácať menej. „Toto sme od začiatku presadzovali ako jediné férové kritérium,“ povedal Eduard Heger.

Ďalej na vláde tlmočil, aby ministri téme venovali náležitú pozornosť vzhľadom na jej významné ekonomické a finančné dosahy. Eduard Heger tiež očakáva, že Rada vlády pre Európsku zelenú dohodu bude hlavným fórom na formovanie našej pozície.

Všetky legislatívne návrhy teraz čaká analýza a rokovania na úrovni jednotlivých členských štátov. Slovensko v rámci nich bude hľadať riešenia aj v otázkach, ako je budúcnosť uhlíkového cla či posúdenie udržateľnosti investícií do jadra.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia