Nemci zapoja 2,5 milióna domácich batérií do siete. Ľudia môžu získať 400 eur ročne

Fotovoltika počas slnečného poludnia vyrába najviac elektriny práve v čase, keď ju domácnosti často nepotrebujú. Večer sa situácia otočí: výroba klesne na nulu, spotreba stúpne a domácnosť začne odoberať energiu zo siete. Batéria dokáže tento rozdiel vyrovnať, no väčšinu času slúži iba jednému domu.

Nemecko teraz chce milióny takýchto malých zariadení spojiť do jednej obrovskej virtuálnej elektrárne. Od 1. októbra 2026 sa tam zmenia pravidlá, ktoré doteraz obmedzovali využívanie batérií podporených cez systém EEG. Majitelia ich budú môcť nabíjať zo siete a neskôr elektrinu odovzdávať späť bez toho, aby automaticky prišli o podporu pre fotovoltiku.

Podľa odborného portálu Energy-Storage.news sa zmena týka približne 2,5 milióna domácich úložísk s kombinovanou kapacitou okolo 23 GWh. To je približne dvojnásobok kapacity veľkých sieťových batérií v Nemecku.

Milióny batérií začne riadiť jeden systém

Majiteľ nebude manuálne sledovať ceny a rozhodovať, kedy má batériu nabiť. Zariadenia bude prepájať agregátor, ktorý predpovedá výrobu fotovoltiky, spotrebu domácností aj vývoj cien elektriny.

Ak bude na trhu prebytok a cena klesne, systém môže batérie nabiť. Počas večernej špičky alebo náhleho nedostatku výkonu ich začne vybíjať. Tisíce malých úložísk tak môžu spoločne reagovať podobne ako veľká elektráreň.

Virtuálna elektráreň Flexa odhaduje, že domácnosť môže bez ďalšej investície získať približne 300 až 400 eur ročne. Nejde však o štátom garantovanú odmenu. Je to odhad firmy, ktorá chce batérie pripájať a obchodovať s ich flexibilitou.

Výsledok ovplyvní kapacita úložiska, výkon meniča, počet cyklov, rozdiel medzi lacnou a drahou elektrinou, poplatok agregátora aj opotrebovanie batérie. Na trh navyše nevstúpi všetkých 23 GWh naraz. Majitelia musia uzatvoriť zmluvu a mať kompatibilné zariadenie s diaľkovým riadením.

Prepočítali sme možný výnos

Predstavme si domácnosť s batériou s využiteľnou kapacitou 10 kWh a 90-percentnou účinnosťou celého cyklu. Ak ju systém nabije elektrinou s hodnotou 0,10 eura za kWh, nákup desiatich kWh stojí jedno euro. Po stratách dokáže batéria odovzdať deväť kWh.

Ak má elektrina počas špičky hodnotu 0,25 eura za kWh, odovzdaná energia má cenu 2,25 eura. Hrubý rozdiel predstavuje 1,25 eura na cyklus. Pri 200 podobných cykloch ročne by vznikol teoretický výnos 250 eur.

Gemini - Ilustračný obrázok

Na 400 eur by sa domácnosť dostala iba pri väčšom cenovom rozdiele, väčšej batérii alebo zapojení do ďalších služieb pre sieť. Napríklad pri nákupe za 0,05 eura a hodnote odovzdanej elektriny 0,30 eura by rovnaký cyklus priniesol približne 2,20 eura, teda 440 eur pri 200 cykloch.

Výpočet nezahŕňa odmenu agregátora, dane ani degradáciu. Neznamená ani to, že domácnosť bude nakupovať elektrinu za čistú burzovú cenu. Nemecké pravidlá síce pri vybraných arbitrážnych objemoch odstraňujú sieťový poplatok, na elektrinu sa môžu naďalej vzťahovať iné dane a odvody.

Dodatočné cykly zároveň skracujú životnosť batérie. Ak sa úložisko pôvodne využívalo najmä na odkladanie solárnych prebytkov, obchodovanie môže výrazne zvýšiť počet nabití. Zmluva by preto mala určiť, kto nesie náklady na degradáciu a či intenzívnejšie používanie neovplyvní záruku.

Na Slovensku agregácia existuje, masový produkt chýba

Agregácia flexibility nie je neznáma ani na Slovensku. SEPS vysvetľuje, že agregátor môže spájať spotrebu, výrobu alebo batérie viacerých menších účastníkov a ponúkať ich schopnosť meniť výkon elektrizačnej sústave. Službu už firmám ponúkajú aj slovenskí dodávatelia vrátane VSE.

To však neznamená, že majiteľ bežnej desaťkilowatthodinovej batérie môže okamžite zarábať stovky eur. Potrebuje kompatibilný menič, priebehové meranie, diaľkové riadenie a agregátora ochotného zaradiť malé zariadenie do svojho portfólia. Dôležité sú aj pravidlá distribučnej spoločnosti pre spätné toky do siete.

Nemecký experiment preto nie je prísľubom ľahkého pasívneho príjmu. Ukazuje však, že domáca batéria sa môže z nákladného doplnku fotovoltiky zmeniť na aktívnu súčasť energetiky. Ak podobný trh vznikne aj na Slovensku, návratnosť úložísk už nebude závisieť iba od toho, koľko elektriny dokážu presunúť zo slnečného poludnia na večer.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia