EÚ chce vytvoriť „vojenský Schengen“. Slovensko má v krajine hanebnú prekážku, ktorá zbrzdí tanky spojencov

Slovensko nakupuje obrnené vozidlá s hmotnosťou desiatok ton. Keď ich však bude potrebovať presunúť cez krajinu, rozhodovať nebude iba výkon motora alebo dojazd. Zároveň to odhalí obraz našej malebnej krajiny. Na trase totiž bude musieť obstáť každý most, podjazd aj miesto, kde sa technika nakladá na železnicu. Európska únia preto pripravuje pravidlá, ktoré majú vojenské presuny zrýchliť. Samotné povolenie však most neunesie.

Téma sa vracia na rokovací stôl už zajtra 25. septembra, keď má podľa programu Rady EÚ zasadnúť pracovná skupina pre vojenskú mobilitu. Rada už v júni prijala pozíciu na rokovania s Európskym parlamentom; konečné pravidlá ešte schválené nie sú. Cieľom je vytvoriť do roku 2027 priestor prezývaný „vojenský Schengen“, v ktorom by sa vojaci a technika presúvali cez hranice s menšími prieťahmi.

Koľko vlastne váži slovenská technika?

Rozdiely medzi vozidlami sú výrazné. Slovensko objednalo 152 pásových CV9035 MkIV. Ich slovenská verzia má 35-milimetrový kanón Bushmaster III, digitálnu architektúru, protitankovú výzbroj a riešenie aktívnej ochrany. Výrobca pri generácii MkIV uvádza motor s výkonom do 1 000 koní a maximálnu konštrukčnú hmotnosť 38 ton. To je však hranica, na ktorú je platforma navrhnutá, nie potvrdená hmotnosť každého slovenského vozidla.

Kolesová Patria AMV XP 8 × 8 je ľahšia. Slovensko ich objednalo 76 v bojovej, sanitnej a veliteľskej verzii. Technický list platformy udáva maximálnu bojovú hmotnosť 32 ton, výkon šesťvalcového diesela 450 kW, rýchlosť vyše 100 km/h a dojazd 800 až 1 000 kilometrov. Skutočná hmotnosť závisí od výzbroje, pancierovania a konkrétnej verzie.

Najťažší z tejto trojice je Leopard 2A4, ktorý Slovensko získalo od Nemecka výmenou za vozidlá odovzdané Ukrajine. Výrobca uvádza hmotnosť 55 ton, motor s výkonom 1 100 kW, najvyššiu rýchlosť do 70 km/h a 120-milimetrový kanón. CV90 ani Patria teda nie sú tanky: ide o bojové obrnené vozidlá s inou úlohou a podstatne nižšou hmotnosťou.

Tank na návese je úplne iný náklad

Päťdesiatpäťtonový Leopard pri ceste po vlastných pásoch a Leopard naložený na ťahači zaťažujú vozovku a most odlišne. Pri cestnej preprave treba pripočítať náves aj ťahač. Napríklad výrobca vojenských návesov Demarko uvádza pri jednej zostave vhodnej na prepravu Leopardov hmotnosť samotného návesu 25,8 tony. S 55-tonovým tankom je to 80,8 tony ešte pred započítaním ťahača. Ide však len o ilustračný výpočet.

Ani súčet ton sám nestačí na rozhodnutie, či súprava prejde cez daný most. Záleží na počte a rozstupe náprav, rozložení hmotnosti, dĺžke mosta aj jeho aktuálnom stave. Slovenská cestná databanka preto pri nadmernej doprave posudzuje trasu a parametre celej súpravy vrátane nápravových tlakov. Na železnici sa zas kontroluje únosnosť trate a mostov, rozmery nákladu, vhodnosť vozňov a možnosti nakládky.

U.S. Army/Markus Rauchenberger

Mosty starnú, ich nosnosť však z počtu porúch nevyčítame

Slovensko má s mostmi preukázateľný problém. Podľa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu bolo v roku 2024 na cestách I. triedy 845 mostov v najhorších stavebno-technických stupňoch. Približne každý druhý most tejto kategórie si teda vyžadoval vážnu pozornosť.

Z tohto čísla sa však nedá vypočítať, koľko mostov by neunieslo CV90, Patriu alebo transport s Leopardom. Stavebno-technický stav a povolená nosnosť sú rozdielne údaje. O prejazde konkrétnej súpravy sa dá hovoriť až po posúdení konkrétnej trasy.  Čísla NKÚ skôr ukazujú, prečo nemožno plánovanie vojenských presunov oddeliť od údržby civilnej infraštruktúry.

Práve tu má vzniknúť pridaná hodnota európskeho plánu. Komisia chce identifikovať úzke miesta na hlavných koridoroch a medzi približne 500 navrhovanými projektmi uvádza aj zosilňovanie mostov, rozširovanie tunelov či zvýšenie kapacity dopravných uzlov. Pri povoleniach na cezhraničný presun sa členské štáty zaviazali smerovať k lehote najviac troch pracovných dní. Ide o administratívny cieľ, nie o záruku, že každá trasa bude okamžite fyzicky priechodná.

NKU.gov

Na Slovensku už peniaze smerujú k Prešovu

Nejde iba o plán na papieri. Podľa prehľadu Európskeho dvora audítorov získal jeden slovenský projekt z výziev európskeho programu vojenskej mobility na roky 2021 až 2023 príspevok 69,8 milióna eur. Zoznam vybraných projektov Európskej komisie ho identifikuje ako projekt Via Carpatia: zahŕňa výstavbu severného obchvatu Prešova na R4 a prípravu ďalšieho úseku smerom k poľskej hranici. Táto suma preto nie je balíkom vyhradeným na opravu slovenských mostov.

Pre celú EÚ bolo v doterajšom rozpočtovom období na podobné civilné aj vojenské projekty vyčlenených približne 1,7 miliardy eur. Komisia navrhla od roku 2028 zvýšenie na 17,65 miliardy eur, no budúci rozpočet ešte musí prejsť schvaľovaním. Zosilnený most alebo kapacitnejšia trať pritom neslúžia iba armáde. Rovnakú stavbu využijú nákladné vozidlá, záchranné zložky aj ľudia pri každodennej ceste.

Čítajte viac z kategórie: Novinky