Jupiterov mesiac Io je dlhodobo známy ako najviac vulkanicky aktívne teleso v slnečnej sústave. Nedávne pozorovania NASA sondou Juno však ukázali, že aj na pomery tohto neustále sa meniaceho mesiaca sa odohrávajú extrémne udalosti, upozorňuje Laboratórium prúdového pohonu (JPL) NASA v tlačovej správe.

Prekonáva energetickú produkcia ľudstva

Pomocou infračerveného prístroja JIRAM sa podarilo identifikovať mohutnú vulkanickú horúcu zónu v južnej hemisfére Io, ktorej veľkosť presahuje 100 000 km2, čo je viac než rozloha Slovenska. Tento útvar vyžaruje enormné množstvo energie – až 80 biliónov wattov, čo je približne šesťnásobok celkovej energetickej produkcie ľudstva.

27. decembra 2024 sonda Juno uskutočnila ďalší prelet popri Io, pričom tentoraz sa nachádzala vo vzdialenosti 74 400 km, dodáva ScienceAlert. Prístroj JIRAM zaznamenal masívnu oblasť infračerveného žiarenia, ktorá bola taká intenzívna, že presiahla citlivosť detektorov. Vedci predpokladajú, že tento jav pochádza z rozsiahleho podzemného magmatického systému, ktorý sa prejavil súčasnou aktivitou viacerých blízkych sopiek.

Tento novoobjavený útvar je približne päťkrát väčší než doterajší rekordér, Loki Patera, ktorý má rozlohu okolo 20 000 km2. Vulkanická aktivita v tejto oblasti môže zahŕňať lávové jazerá, pyroklastické prúdy a obrovské výrony síry a oxidu siričitého do tenučkej atmosféry Io. JunoCam, optická kamera sondy, porovnala snímky z predchádzajúcich preletov a odhalila zmeny v sfarbení povrchu, ktoré sú typickým znakom nových lávových prúdov.

Snímka zobrazujúca vulkanickú aktivitu napravo od južného pólu Io, mesiaca Jupitera.
NASA/JPL-Caltech/SwRI/ASI/INAF/JIRAM

Najaktívnejší mesiac našej sústavy

Hlavným zdrojom geologickej činnosti na Io je gravitačná interakcia s Jupiterom. Io, ktorý má veľkosť podobnú nášmu Mesiacu, obieha Jupiter po eliptickej dráhe každých 42,5 hodiny. Zmeny v gravitačnom ťahu spôsobujú intenzívne slapové sily, ktoré Io neustále stláčajú a rozťahujú. Tento proces vytvára obrovské trenie v jeho vnútri, ktoré roztápa horniny a produkuje magma s vysokou teplotou. Výsledkom sú mohutné erupcie, neustále obnovujúca sa lávová pokrývka a komplexná sopečná aktivita, ktorá na Io prebieha nepretržite.

Sonda Juno počas svojej predĺženej misie využíva infračervený spektrometer JIRAM na skúmanie atmosféry Jupitera, no zároveň ho vedci nasmerovali aj na jeho mesiace. Io bol v minulosti skúmaný viacerými sondami, no až blízke prelety Juno v decembri 2023 a februári 2024 umožnili odhaliť detaily o najväčšej sopečnej erupcii, akú sme kedy na tomto mesiaci zaznamenali.

Chceli ho skúmať bližšie

Vedci chceli skúmať tento vulkanicky aktívny mesiac oveľa detailnejšie a to napríklad pomocou misie IVO (Io Volcanic Observer), ktorá však bola napokon zrušená. NASA totiž nemá priestor na to, aby schválila všetky navrhnuté vesmírne misie, keďže sú tieto projekty nesmierne náklady a spravidla predstavujú potrebu desiatok, väčšinou skôr stoviek miliónov eur, v závislosti od veľkosti a komplexnosti samotnej sondy.

Desiatky miliónov sa v posledných rokoch podarilo ušetriť vďaka raketám, ktorých prvé stupne sú schopné pristátia a sú tak oveľa lacnejšie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP