V texte boli použité materiály SITA.

Veterná energetika hľadá nové cesty, ako dostať viac výkonu aj tam, kde klasické riešenia narážajú na limity. Jednou z nich sú plávajúce veterné turbíny, ktoré by v budúcnosti mohli rozšíriť výrobu elektriny aj do hlbších vôd. Holandská spoločnosť TouchWind teraz posunula svoj projekt do dôležitej fázy. V krajine totiž odštartovala testovanie prototypu plávajúcej veternej turbíny vo vodnom prostredí.

Testovanie prebieha v areáli Fieldlab Green Economy Westvoorne v Holandsku a ide o súčasť projektu POWER. Práve ten sa zameriava na netradičnú technológiu veternej turbíny s nakloneným rotorom, ktorá sa od bežných veterných elektrární odlišuje nielen konštrukciou, ale aj spôsobom, akým pracuje s vetrom a priestorom vo veternom parku.

Holanďania skúšajú inú cestu

Cieľom projektu nie je len overiť, či turbína na vode vydrží a bude spoľahlivo fungovať. Konzorcium chce zistiť aj to, či by naklonený rotor mohol zlepšiť využitie veterného zdroja a zároveň umožniť efektívnejšie rozmiestnenie turbín vo veterných farmách.

To je dôležitý detail. Pri veterných parkoch totiž nejde len o výkon jednej turbíny, ale aj o to, ako sa navzájom ovplyvňujú. Ak sú stroje príliš blízko pri sebe, môžu si „kradnúť“ vietor a znižovať celkovú efektivitu farmy. Ak by nový koncept umožnil vyššiu hustotu výkonu bez veľkých strát, išlo by o zaujímavý posun pre celý sektor.

Plávajúca platforma

Prototyp je ukotvený pomocou kombinácie oceľových a polyesterových lán, ktoré sú pripojené k betónovým kotvám. Súčasťou systému sú aj meracie prvky, ktoré priebežne sledujú zaťaženie kotvenia počas prevádzky.

Práve toto bude pri plávajúcich turbínach kľúčové. Na rozdiel od klasických veterných elektrární postavených pevne na dne mora alebo na pevnine sa plávajúca konštrukcia musí vyrovnať s pohybom vody, vetrom, zaťažením rotora aj dlhodobým namáhaním ukotvenia. Testy tak nebudú sledovať len samotnú výrobu elektriny, ale aj správanie celej platformy v reálnych podmienkach.

Energetika aj ekológia v jednom projekte

Zaujímavým prvkom sú aj 3D tlačené útesové prvky, ktoré dopĺňajú betónové kotvy. Ich úlohou má byť podpora miestnej vodnej ekológie. Inými slovami, projekt sa nesústredí len na technickú stránku, ale snaží sa myslieť aj na to, aký dopad bude mať konštrukcia na okolité prostredie.

To je pri nových energetických projektoch čoraz dôležitejšie. Veterná energia sa síce považuje za čistý zdroj, no každá nová infraštruktúra v mori alebo na vode musí riešiť aj ekologické otázky. Ak sa podarí skombinovať energetickú funkciu s podporou lokálneho ekosystému, môže to byť plus aj pri povoľovaní podobných projektov do budúcnosti.

Dôležité dáta má priniesť celý rok 2026

Na testovacom mieste sa nachádza aj plávajúci meteorologický stožiar, ktorý zbiera údaje o podmienkach počas skúšok. Konzorcium bude počas roka 2026 vyhodnocovať viacero typov dát: výkon samotnej turbíny, správanie plávajúcej platformy aj zaťaženie kotviaceho systému.

Tieto dáta rozhodnú o tom, či technológia ostane len zaujímavým experimentom, alebo sa posunie bližšie ku komerčnému nasadeniu. Pri plávajúcich veterných farmách totiž nestačí, aby turbína fungovala „nejako“. Musí preukázať, že vie dlhodobo pracovať spoľahlivo, ekonomicky a bez neprimeraných nárokov na údržbu.