Vesmír nás neustále prekvapuje novými objavmi a javmi, ktoré sa na prvý pohľad zdajú obyčajné, sa niekedy ukážu byť historicky výnimočné. Takéto momenty sú pripomienkou, že aj napriek desaťročiam vedeckého výskumu stále poznáme len zlomok toho, čo sa odohráva v našom kozmickom susedstve.

Historický záblesk

V auguste minulého roka zaznamenali vedci z NASA rádiový záblesk zo Slnka, ktorý sa spočiatku nijako nelíšil od tých, ktoré astronómovia sledujú pravidelne.

Takzvané záblesky typu IV vznikajú vtedy, keď sú elektróny zachytené v magnetickom poli Slnka a pri rotácii uvoľňujú energiu vo forme rádiových vĺn. Bežne takéto záblesky trvajú niekoľko hodín, najviac pár dní, a potom samovoľne zaniknú. Tento záblesk však nezmizol.

Dni plynuli a rádiový signál pokračoval ďalej bez akéhokoľvek náznaku útlmu. Keď záblesk konečne utíchol 9. septembra 2025, trval neuveriteľných 19 dní. Predchádzajúci rekord pritom predstavoval iba päť dní, čo znamená, že nový rekord ho prekonáva takmer štvornásobne. Vedci zo začiatku neverili vlastným meraniam.

Aby dokázali zachytiť celý priebeh udalosti, museli spojiť údaje hneď zo štyroch rôznych kozmických sond rozmiestnených po vnútornej slnečnej sústave. Išlo o misie NASA STEREO, Parker Solar Probe a Wind, ako aj o sondu Solar Orbiter spoločne prevádzkovanú Európskou vesmírnou agentúrou a NASA.

Keďže Slnko sa neustále otáča, každá sonda zachytila záblesk iba časť jeho trvania, podobne ako si bežci pri behu odovzdávajú štafetový kolík. Žiadna jednotlivá sonda by nedokázala zaznamenať celú udalosť sama.

Magnetická pasca elektrónov

Okrem samotného pozorovania vedci vytvorili aj novú analytickú metódu, pomocou ktorej dokázali presne určiť pôvod signálu. Zdrojom rádiového záblesku sa ukázala byť rozsiahla magnetická štruktúra v slnečnej atmosfére.

Gemnini

Ide o mohutný útvar v tvare písmena V, dobre viditeľný počas úplného zatmenia Slnka, kde magnetické siločiary vystupujú z povrchu Slnka a rozťahujú sa smerom do vesmíru. Takéto oblasti sa vyznačujú zvýšenou magnetickou aktivitou.

Vedci sa domnievajú, že za rekordnou dĺžkou záblesku stoja tri po sebe idúce výrony koronálnej hmoty z tej istej oblasti Slnka. Výron koronálnej hmoty je jav, pri ktorom Slnko vypustí do okolitého vesmíru obrovské množstvo nabitých plynov a magnetického poľa.

Každý z trojice výronov podľa vedcov opätovne dodal energiu elektrónom, zachyteným v magnetickej štruktúre a udržal tak záblesk aktívny oveľa dlhšie, než by to bolo za bežných okolností. Spolu tieto výrony tvorili akúsi magnetickú pascu, ktorá neprestajne recyklovala energiu elektrónov.

Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Astrophysical Journal Letters pod názvom „Unprecedented 19 Day Type IV Radio Burst as a Corotating Electron Reservoir“. Vedci v ňom opisujú zachytenú štruktúru ako dlhodobý zásobník elektrónov, ktorý sa so Slnkom otáčal a pritom nepretržite vyžaroval rádiové vlny.

Takýto mechanizmus doterajšie modely nepredpokladali, čo znamená, že vedci budú musieť prehodnotiť doterajšie poznatky o tom, ako dlho dokážu podobné magnetické štruktúry existovať.

Okrem samotného rekordu má tento objav aj veľmi praktický rozmer. Záblesky tohto typu totiž vznikajú v rovnakých oblastiach, ktoré môžu vystreliť nebezpečné zoskupenia nabitých čiastočiek ohrozujúcich satelity, kozmické lode aj pozemskú infraštruktúru.

Schopnosť presne identifikovať miesto vzniku záblesku a pochopiť, prečo niektoré z nich pretrvávajú tak dlho, pomôže vedcom výrazne zlepšiť predpovede vesmírneho počasia. Čím skôr budeme vedieť, čo sa udeje na Slnku, tým lepšie sa budeme môcť pripraviť na jeho výbuchy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky