Lítiovo-vzduchové batérie, často označované ako „dýchajúce“ batérie, predstavujú svätý grál energetiky. Wu Kai, šéfvedec spoločnosti CATL, na nedávnom fóre Powering the Nation Forum prvýkrát verejne potvrdil, že firma sa zameriava práve na tento typ technológie. Označil ju za kľúčové bojisko budúcej generácie globálnej konkurencie.

Na rozdiel od bežných lítiovo-iónových článkov, ktoré využívajú ťažké kovy ako nikel, kobalt či mangán, lítiovo-vzduchové batérie používajú ako anódu kovové lítium a ako katódu kyslík priamo zo vzduchu. Tým sa dramaticky znižuje hmotnosť aj zložitosť samotného akumulátora.

Ako vyplynulo z najnovších zistení, teoretická energetická hustota tejto technológie dosahuje ohromujúcich 12 000 Wh/kg. To je hodnota, ktorá je takmer porovnateľná s hustotou benzínu (približne 13 000 Wh/kg). V porovnaní s dnešnými akumulátormi ide o nepredstaviteľný skok vpred, čo môže znamenať definitívny koniec pre spaľováky. Elektromobily totiž môžu už čoskoro dostať batériu, ktorá zmení automobilový trh.

„Dýchajúca“ batéria s parametrami benzínu

Zatiaľ čo laboratórne prototypy dnes dosahujú reálnu hustotu okolo 1 200 Wh/kg, stále je to viac než štvornásobok kapacity bežných lítiovo-iónových batérií (ktoré sa pohybujú okolo 250 až 270 Wh/kg). Prekonávajú dokonca aj očakávané polovodičové (solid-state) batérie, pri ktorých sa počíta s hustotou okolo 500 Wh/kg. Ak sa túto technológiu podarí úspešne komercializovať, strach z krátkeho dojazdu definitívne zmizne.

Zatiaľ čo európsky trh sa stále prispôsobuje súčasným možnostiam a čínski giganti na čele s BYD sľubujú solid-state batérie s dojazdom 1 500 km, CATL sa už pozerá oveľa ďalej. S dojazdom cez 1 600 kilometrov na jedno nabitie by elektromobily prekonali aj tie najúspornejšie naftové automobily.

Prekonávanie prekážok z minulosti

Myšlienka lítiovo-vzduchových batérií pritom nie je nová, siaha až do 70. rokov minulého storočia. Praktickému využitiu však doteraz bránili obrovské inžinierske výzvy. Tieto batérie sú mimoriadne citlivé na vlhkosť a oxid uhličitý vo vzduchu, čo spôsobovalo rýchlu degradáciu katalyzátora a extrémne krátku životnosť.

Posledné roky však priniesli zásadné prielomy, ktoré technológiu vrátili do hry. V roku 2024 spoločný výskumný tím z University of Illinois Chicago, Argonne National Laboratory a California State University úspešne demonštroval lítiovo-vzduchovú batériu schopnú zvládnuť viac ako 700 cyklov v reálnom prostredí simulujúcom bežný vzduch.

O rok neskôr, v roku 2025, vedci z Argonne National Laboratory a Illinois Institute of Technology vyvinuli prototyp, ktorý dosiahol spomínaných 1 200 Wh/kg so životnosťou až 1 000 cyklov pri izbovej teplote. Táto technológia by mala byť pripravená na reálne nasadenie po roku 2030.

Trojfázová stratégia pre svetovú dominanciu

Pre CATL nie je prechod na nové technológie žiadnou neznámou. Spomeň si na sodíkovo-iónové batérie, ktoré firma prvýkrát navrhla v roku 2020. Dnes už prebieha ich masová výroba a integrujú sa do modelov ako GAC Aion UT, Changan Oshan 520 či do vozidiel značiek Geely a Chery.

Čínsky gigant má jasne nalinkovanú dlhodobú stratégiu. V krátkodobom horizonte sa spolieha na overené technológie pre masový trh. V strednodobom horizonte plánuje prechod na solid-state batérie, ktoré posunú používateľský zážitok na novú úroveň. Lítiovo-vzduchová technológia je ich dlhodobým cieľom, ktorý otestuje samotné fyzikálne limity ukladania energie.

BYD/CATL

CATL si momentálne drží obrovský globálny náskok. Na trhu s trakčnými batériami pre elektromobily dosiahla spoločnosť v apríli 2026 trhový podiel neuveriteľných 47 %. Čo sa týka stacionárnych úložísk, v roku 2025 predala 121 GWh batérií, čím si zabezpečila 30,4 % globálneho podielu a piatykrát po sebe obsadila prvé miesto na svete.

Čo to prinesie pre európsky trh?

Pre európskych zákazníkov a automobilky je tento krok jasným signálom. Čína neplánuje spomaliť a technologický náskok pred Európou a USA si chce udržať za každú cenu. Keďže CATL dodáva batérie pre drvivú väčšinu automobilových koncernov pôsobiacich v Európe, úspech tohto výskumu priamo ovplyvní to, aké autá budeme po roku 2030 šoférovať aj u nás na Slovensku. Pokiaľ európske značky nezintenzívnia vlastný výskum, budú opäť len závislými odberateľmi ázijských technológií.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita