Fúzny reaktor dosiahol 7-násobok teploty Slnka, reakciu museli manuálne zastaviť

Tím výskumníkov z Národnej univerzity Soul úspešne dosiahol vo vlastnom termojadrovom reaktore teplotu až 100 miliónov °C, čo je takmer sedemnásobok teploty jadra nášho Slnka. Ako informuje portál Interesting Engineering, túto teplotu udržali po dobu desiatok sekúnd a experiment museli nakoniec vypnúť.

Limity zariadenia

Podľa skeptikov je komerčne či prakticky využiteľná jadrová fúzia v energetike neustále vzdialená desaťročia a jedná sa o technológiu, ktorá je až príliš propagovaná ako blízka budúcnosť. Faktom však je, že v posledných rokoch prichádza čoraz viac správ o dôležitých úspechoch a to nielen v prípade klasických tokamakov, ale aj nových typov fúznych reaktorov.

Ako ďaleko sú skutočne od praktickej prevádzky nie je možné predpovedať, každopádne sa intenzívne blížia. Dokazuje to aj posledný experiment vykonaný v juhokórejskom reaktore, ktorý dosiahol teplotu 100 miliónov °C a zvládol udržať túto extrémne horúcu plazmu až po dobu 30 sekúnd, po ktorých došlo k vypnutiu zariadenia, píše NewScientist.

K vypnutiu nakoniec došlo kvôli limitom zariadenia, ktoré je experimentálne a až podobné skúšky ukážu, čo je nutné zlepšiť, zmeniť či prípadne úplne odstrániť. Experimentálny reaktor, známy ako KSTAR, v tomto prípade vytvoril plazmu s nižšou hustotou a to vďaka implementácii nových metód – tokamaky, reaktory toroidného tvaru ovládané silnými magnetmi, sa totiž stále vyvíjajú, vylepšujú a pravidelne sú testované s novými technológiami.

Článok pokračuje pod videom ↓

Stabilita plazmy

Stabilita plazmy je pri vývoji spoľahlivých termojadrových reaktorov kľúčová, pričom v niektorých typoch reaktorov sa dosahuje jednoduchšie ako pri iných. KSTAR však dokázal, že je schopný dosiahnuť stabilitu plazmy aj v rámci pomerne dlhého experimentu, ktorý nakoniec zastavili úplne iné príčiny, vysvetľujú vedci v štúdii, ktorá je zverejnená v žurnále Nature.

ITER

Vedci si však zatiaľ nie sú úplne istí, čo zaručilo stabilitu pri tak vysokých teplotách. Momentálne dochádza k výmene uhlíkových komponentov vo vnútri komory za volfrámové, ktoré umožnia častejšie opakovanie experimentov a potenciálne aj ich dlhší chod.

Odborníci sa ale začínajú obávať, že hlavné problémy jadrovej fúzie sa začínajú vzďaľovať od fyziky a presúvajú sa do oblasti ekonomiky. Je totiž otázne, či fúzne reaktory dokážu byť ziskové. Vládne laboratória sú zatiaľ zdržanlivé, súkromné firmy zase sľubujú aj nemožné – či už sú to obrovské reaktory alebo také, ktoré sa vojdú aj do bežnej domácnosti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky