Jadrová bomba ochráni Zem. Vedci skúmajú krajné riešenie ničivej krízy

Z čisto štatistického hľadiska je hrozba zrážky našej planéty s vesmírnym telesom dostatočne veľkým na to, aby predstavovalo hrozbu malá. Vedci napriek tomu monitorujú pomerne veľké množstvo objektov, ktoré sú evidované ako potenciálne nebezpečné. Experti po celom svete sa navyše zaoberajú aj problematikou obrany Zeme v prípade, že sa k nám predsa len bude takýto objekt blížiť.

Ako upozorňuje Interesting Engineering, jedným z riešení môže byť aj to, čo bolo dlhé dekády vo vesmíre nemysliteľné: jadrové bomby.

Prvý test je za nami, môže to byť efektívnejšie

NASA už v praxi otestovala metódu odklonenia asteroidu misiou DART, ktorú do kozmu vyniesla americká firma SpaceX na rakete Falcon 9. Ukázalo sa, že je táto metóda prekvapivo efektívna a nepotrebuje monumentálnu spoluprácu na planetárnej úrovni – stačila kinetická sonda a raketa, ktorá má za sebou stovky misií a je jedna z najlacnejších na trhu.

Vedci z Lawrence Livermore National Laboratory (LLNL) však pracujú na pokročilej trojrozmernej simulácii, ktorá sa do detailov zaoberá účinkami jadrového výbuchu v blízkosti asteroidu. Bomba pritom nemá do objektu priamo naraziť, ale explodovať skutočne len v jeho blízkosti a ovplyvniť ho röntgenovým žiarením.

Vysoká energia žiarenia má byť dostatočná na to, aby došlo k prudkému ohriatiu a odpareniu časti povrchu asteroidu. Tento proces, ako dokazujú kométy letiace okolo Slnka, funguje ako raketový pohon a dodáva objektu rýchlosť v opačnom smere, ako bola odparená hmota uvoľnená.

Tím pod vedením Isaiaha Santistevana využíva na spomínané simulácie softvér Spheral, ktorý je schopný presne modelovať komplikované fyzikálne procesy od vzniku prasklín, cez poškodenie materiálu až po priebeh samotnej fragmentácie v trojrozmernom priestore. Súčasťou bolo aj vyše 1 500 simulácií softvérom Ares.

Výskum sa zameriava na asteroid s priemerom okolo 160 metrov v troch rôznych scenároch. Menila sa vzdialenosť od detonácie aj predpokladaná krehkosť materiálu, ktorý tvorí samotný asteroid. Tím sa tak snažil zistiť, pri akej kombinácii faktorov dôjde ku kompletnému rozpadu telesa na dostatočne malé fragmenty na to, aby nepredstavovali ďalšie riziko.

Sľubné výsledky špičkovej simulácie

Ako upozorňuje LLNL v tlačovej správe venovanej výsledkom štúdie, v najdlhšie bežiacej simulácii bolo vážne poškodených až 98 % hmoty asteroidu, čím kompletne stratil svoju súdržnosť a stal sa pre Zem prakticky neškodným. Približne 97 % hmoty navyše prekonalo únikovú rýchlosť, čo znamená, že sa objekt rozprskol rôznymi smermi bez možnosti, že by sa asteroid naspäť sformoval.

Unsplash

Ak by došlo k takejto deštrukcii len pár dní pred zásahom Zeme, ostalo by ešte jedno podstatné riziko, avšak nie pre zemský povrch. Ohrozené by ostali satelity na obežnej dráhe. Tisíce týchto objektov, ktoré sú dnes už kritickou súčasťou viacerých typov infraštruktúr, by čelili riziku zásahu s drobnými úlomkami. Aj malé čiastočky sú pri orbitálnych rýchlostiach dostatočne ničivé na to, aby dokázali vyradiť satelit z prevádzky.

Problematikou zrážok so satelitmi sa však výskum nezaoberal, nakoľko ide o úplne inú kategóriu planetárnej obrany.

Čítajte viac z kategórie: Novinky