Vedci v Černobyle našli bizarné psy. Prešli extrémnou evolúciou a v DNA majú vec, ktorá tam nemá čo robiť

Štyridsať rokov po černobyľskej jadrovej katastrofe priniesol výskum zvierat žijúcich v okolí elektrárne ďalší významný objav. Vedci našli nové genetické dôkazy naznačujúce, že populácia miestnych psov mohla počas niekoľkých desiatok generácií prejsť adaptívnymi evolučnými zmenami. Výsledky štúdie publikovanej 27. septembra 2026 v odbornom časopise Genes ukazujú, že rozdiely v DNA zvierat pravdepodobne nemožno vysvetliť iba náhodným genetickým vývojom či izoláciou. Výskumníci identifikovali konkrétne oblasti genómu, ktoré nesú známky prirodzeného výberu a súvisia s procesmi dôležitými pre fungovanie imunitného systému, opravu poškodenej DNA či reguláciu bunkového rastu.

Tím pod vedením Megan Dillon a Matthewa Breena z North Carolina State University pracoval s genetickými údajmi 106 psov, pričom po odstránení blízko príbuzných jedincov a ďalšom filtrovaní využil na hlavné analýzy 63 zvierat. Vedci pomocou viacerých nezávislých analytických metód identifikovali 111 oblastí genómu obsahujúcich 1 093 genetických markerov, pri ktorých výsledky naznačujú pôsobenie prirodzeného výberu.

Nejde o 1 093 nových mutácií spôsobených radiáciou, ale o genetické varianty, ktorých výskyt sa medzi skúmanými populáciami výrazne odlišuje. Viaceré sa nachádzajú v blízkosti génov spájaných s imunitnými reakciami, delením buniek a mechanizmami, ktorými organizmus reaguje na poškodenie genetického materiálu.

Dna psov v Černobyle vyvoláva veľa otázok

Výskumníci zároveň preverovali, či pozorované rozdiely nemohli vzniknúť jednoduchým zmenšením populácie alebo náhodnými genetickými procesmi. Analýza naznačila, že populácia psov pri elektrárni prešla približne pred 35 až 40 generáciami výrazným poklesom početnosti, čo časovo zodpovedá havárii z roku 1986 a následným zásahom proti opusteným zvieratám. Samotný tento vývoj však podľa autorov nedokáže uspokojivo vysvetliť všetky genetické odlišnosti.

Výsledky preto posilňujú hypotézu, že počas posledných desaťročí pôsobil na psy aj smerový prirodzený výber, ktorý mohol zvýhodňovať jedince s určitými genetickými vlastnosťami. Vedci však zatiaľ nepreukázali, že rozhodujúcim faktorom bola samotná rádioaktivita. Prostredie vylúčenej zóny obsahuje aj ťažké kovy, organické znečisťujúce látky a ďalšie potenciálne škodliviny, ktorých účinky sa môžu navzájom prekrývať.

Zaujímavé výsledky priniesol aj aprílový výskum černobyľských vlkov publikovaný v časopise Molecular Ecology. Vedci porovnali zvieratá z kontaminovanej oblasti s vlkmi žijúcimi mimo nej a zistili výrazné rozdiely v zložení imunitných buniek aj aktivite génov. Vlky z vylúčenej zóny vykazovali nižšie zastúpenie niektorých lymfocytov, zatiaľ čo podiel ďalších typov bielych krviniek bol zvýšený. Analýza zároveň odhalila známky selekcie v genetických oblastiach súvisiacich s imunitou a reakciou organizmu na poškodenie DNA.

Výskumníci preto pripúšťajú, že dlhodobé vystavenie ionizujúcemu žiareniu mohlo ovplyvniť evolučný vývoj miestnych vlkov. Výsledky však nepotvrdzujú, že by zvieratá získali imunitu proti rakovine. Navyše ide o analýzu relatívne malej vzorky, pri ktorej boli biologické materiály získané ešte v rokoch 2014 až 2016.

YouTube/newscomauhq (Úprava redakcie)

Ďalšiu časť skladačky priniesla štúdia v časopise Proceedings of the Royal Society B. Výskumníci pomocou fotopascí skúmali výskyt veľkých a stredne veľkých cicavcov v severnej Ukrajine vrátane černobyľskej zóny a okolitých chránených území. Počas 15 244 dní sledovania fotopascami zaznamenali 13 druhov suchozemských cicavcov. Vylúčená zóna vykazovala vyššiu druhovú rozmanitosť a vyššiu pravdepodobnosť výskytu viacerých skúmaných druhov než menšie chránené alebo nechránené oblasti. Mimoriadne priaznivé podmienky tu našli napríklad kone Przewalského, rysy, losy či jelene. Výsledky podporujú záver, že rozsiahle územia s minimálnym ľudským rušením môžu umožniť obnovu populácií veľkých cicavcov aj v kontaminovanej krajine. Neznamená to však, že radiácia je pre zvieratá neškodná.

Výskum pokračuje

Najnovší výskum zároveň otvoril nečakaný problém, ktorý môže ovplyvniť ďalšie skúmanie černobyľských psov. Autori odbornej práce zverejnenej 22. septembra 2026 v časopise Animals upozornili, že rozsiahly sterilizačný program, ktorý prebieha od roku 2017, už zasiahol takmer celú pôvodnú sledovanú populáciu. Program vznikol na ochranu zvierat a pracovníkov elektrárne, pričom pomáha obmedzovať nekontrolované rozmnožovanie.

Má však aj nezamýšľaný vedecký dôsledok. Keďže väčšina sledovaných psov sa už nerozmnožuje, vedci strácajú možnosť skúmať prenos niektorých biologických zmien medzi ďalšími generáciami. K dispozícii zostávajú archivované vzorky približne 400 zvierat vrátane príbuzných jedincov, ktoré by mohli pomôcť pri výskume epigenetických zmien, teda chemických úprav ovplyvňujúcich aktivitu génov bez zmeny samotnej sekvencie DNA.

Štyri desaťročia po havárii sa tak černobyľská zóna stáva miestom, kde vedci získavajú stále presnejší obraz o dlhodobých biologických dôsledkoch jednej z najväčších priemyselných katastrof. Najnovšie výsledky naznačujú, že genetický vývoj niektorých miestnych populácií mohol byť ovplyvnený prirodzeným výberom, zatiaľ čo ekologické štúdie poukazujú na výrazný prínos obmedzenia ľudskej činnosti.

Černobyľské zvieratá tak poskytujú nové dôkazy o možnej adaptácii na náročné prostredie, no nie o tom, že by radiácia automaticky vytvárala odolnejšie organizmy. Rozhodujúce bude, či ďalšie analýzy dokážu určiť konkrétne environmentálne faktory, ktoré za pozorovanými genetickými rozdielmi stoja.

Vplyv jadrovej katastrofy na vývoj

Výskumníci už v minulosti analyzovali vzorky krvi od psov, ktorí voľne žijú v okolí elektrárne a priľahlých oblastiach. Zistili, že tie jedince, ktoré žijú najbližšie k jadru výbuchu, majú odlišný DNA profil.

Genetička Elaine Ostrander z Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu (NIH) uviedla, že výskum umožňuje identifikovať konkrétne populácie psov len na základe ich genetických charakteristík.

„Myslím si, že najpozoruhodnejším aspektom tejto štúdie je, že sme identifikovali populácie psov žijúcich priamo pri reaktore a v jeho tieni, a dokážeme zistiť, o ktorých psov ide, len na základe ich DNA profilu,“ uviedla Elaine Ostrander, pre IFLScience.

Unsplash

Zatiaľ ale nie je jasné, ako tieto genetické zmeny ovplyvňujú zdravie alebo správanie psov. Nejde však o jediný prípad. Na základe ďalších výskumov sa zistilo, že rádioaktivita má dopad aj na ďalšie druhy zvierat. Žiarenie môže zvieratá ovplyvniť mnohými spôsobmi.

Pri výskume vlkov v danej oblasti sa zistilo, že preukázali, že sa zmenil ich imunitný systém a získali genetickú ochranu pred rakovinou. Ďalší výskum zas ukázal zmenu sfarbenia miestnych žiab. Rosničky, ktoré žijú v blízkosti reaktora sa adaptovali na radiáciu a majú oveľa tmavšie sfarbenie ako tie, ktoré žijú ďalej.

Vedci predpokladajú, že príčinou genetických odlišností psov sú dve hlavné evolučné sily. Štúdia z roku 2020 vysvetľuje, že jednou z možností je zvýšená miera mutácií spôsobených radiáciou, ktorá môže vytvárať genetickú variabilitu. Druhou možnosťou je selekcia, čiže jedince, ktoré nedokážu prežiť v rádioaktívnych podmienkach umrú a prežijú len tí najodolnejší.

Ďalší výskum sa udial v roku 2022 na vodných blškách v jazerách okolo Černobyľu. Výsledky preukázali vyššiu genetickú rozmanitosť v oblastiach s vyššou radiáciou. Vedci ale upozorňujú, že tieto zistenia sú len korelačné, čiže priamy dôkaz o tom, že mutácie sú hlavným faktorom evolúcie psov, zatiaľ neexistuje. Genetické zmeny však poukazujú na rýchle evolučné procesy, ktoré môžu nastať v populáciách vystavených zásadným environmentálnym zmenám.

Čítajte viac z kategórie: Novinky