Automobilky oklamali svet a budú platiť. Obľúbený pohon zlyhal na celej čiare, produkuje veľké emisie

Aktualizované 20.10.2026:

Rozdiel medzi oficiálnou a skutočnou spotrebou plug-in hybridov sa ďalej prehlbuje. Najnovšie údaje ukazujú, že vozidlá registrované v roku 2024 vypúšťali v bežnej premávke takmer 6-krát viac oxidu uhličitého, než uvádzali ich homologizačné hodnoty.

Podľa novej analýzy organizácie Transport & Environment sa pritom rozdiel medzi deklarovanými a reálnymi emisiami zväčšuje aj napriek tomu, že výrobcovia predlžujú elektrický dojazd a montujú do vozidiel väčšie batérie. Problém sa tak netýka iba starších generácií plug-in hybridov, ale pretrváva aj pri modernejších modeloch.

Najnovšia analýza vychádza z údajov Európskej environmentálnej agentúry, ktoré zahŕňajú približne 220-tisíc plug-in hybridov registrovaných v roku 2024. Ich skutočné emisie dosahovali priemerne 145 gramov CO₂ na kilometer, zatiaľ čo oficiálne laboratórne hodnoty uvádzali iba 24 gramov.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa reálne emisie zvýšili približne o 5 %, hoci papierové hodnoty klesli o 15 %. Klasické spaľovacie automobily pritom dosahovali priemerne 169 gramov CO₂ na kilometer. Plug-in hybridy tak v skúmanej vzorke vykazovali len o 14 % nižšie emisie než vozidlá so spaľovacím motorom.

Rozdiel sa premieta aj do prevádzkových nákladov

Transport & Environment vypočítala, že priemerný vodič plug-in hybridu z roku 2024 môže za palivo zaplatiť približne o 680 eur ročne viac, než by zodpovedalo spotrebe deklarovanej výrobcom. Ide o modelový odhad, pričom skutočný rozdiel závisí od najazdených kilometrov, ceny paliva a frekvencie nabíjania. Nové údaje zároveň ukazujú, že plug-in hybridy absolvujú v priemere iba 27 % kilometrov výlučne na elektrický pohon. Dôležitým problémom preto zostáva rozdiel medzi predpokladaným a skutočným používaním vozidiel.

Automobilky však už začali na sprísňovanie európskych pravidiel reagovať. Októbrová analýza T&E porovnala modernizované modely a zistila, že priemerná kapacita ich batérií zrástla za 14 na 24 kWh. Niektorí výrobcovia zároveň výrazne predĺžili elektrický dojazd. Napríklad Volkswagen Tiguan ho zvýšil z 55 na 119 kilometrov, pričom jeho oficiálne emisie zostali aj po zmene metodiky na úrovni 36 gramov CO₂ na kilometer. Výskumníci upozorňujú, že samotný väčší akumulátor nie je zárukou nižšej spotreby. Mimoriadne dôležitý je aj výkon elektromotora v porovnaní so spaľovacím motorom, hmotnosť vozidla a schopnosť absolvovať každodenné jazdy bez zapájania benzínového agregátu.

Európsku úniu čakajú emisné zmeny

Od konca novembra 2026 sa má začať uplatňovať ďalšia úprava takzvaného utility factoru, teda koeficientu, ktorým sa pri homologizácii zohľadňuje predpokladaný podiel jazdy s využitím elektrickej energie. Nové pravidlá sa majú postupne premietnuť do schvaľovania vozidiel v rokoch 2027 a 2028. Podľa T&E by zastavenie tejto korekcie znamenalo, že oficiálne údaje by aj naďalej podhodnocovali skutočné emisie plug-in hybridov približne o 56 %.

Do celej situácie vstúpila aj nová politická dohoda. Francúzsko a Nemecko sa v polovici októbra dohodli na spoločnom návrhu zmiernenia európskych emisných pravidiel. Podľa kompromisu by automobilky od roku 2035 museli znížiť priemerné výfukové emisie nových áut o 90 %, no zvyšných 10 % by už nemusFeli kompenzovať využívaním nízkouhlíkovej ocele alebo alternatívnych palív, ako to predpokladá pôvodný návrh Európskej komisie. Takýto postup by vytvoril väčší priestor na pokračovanie predaja automobilov so spaľovacími motormi vrátane plug-in hybridov. Na prijatie však bude potrebná širšia dohoda členských štátov a Európskeho parlamentu.

Freepik/Pexels (úprava redakcie)

Budúcnosť plug-in hybridov tak bude závisieť od dvoch odlišných rozhodnutí. Jedným je celkové sprísňovanie alebo uvoľňovanie emisných limitov po roku 2035. Druhým spôsobom bude meranie ich skutočnej ekologickej výkonnosti. Najnovšie dáta naznačujú, že technologicky vyspelejšie modely môžu dosahovať podstatne lepšie výsledky, ale zároveň potvrdzujú, že oficiálne údaje o spotrebe a emisiách dnes stále nedokážu spoľahlivo vystihnúť ich priemerné používanie na cestách.

Aktualizované 16.6.2026:

Rozdiel medzi papierovou a skutočnou spotrebou plug-in hybridov sa automobilkám stále nepodarilo odstrániť. Štúdia, ktorú tento rok predstavili Fraunhoferov inštitút ISI, Öko-Institut a výskumný ústav ifeu, vyhodnotila údaje približne z 1 milióna vozidiel používaných v Európe v rokoch 2021 až 2023.

Plug-in hybridy podľa nej v reálnej premávke spotrebovali priemerne 5,9 litra paliva na 100 km, pričom ich skutočná spotreba a emisie CO₂ boli 3- až 5-násobne vyššie než oficiálne hodnoty. Pre porovnanie, priemerná spotreba áut so spaľovacím motorom dosahovala približne 7 litrov na 100 km.

Za slabými výsledkami nestojí iba správanie vodičov, ktorí vozidlá nenabíjajú dostatočne často. Ako upozorňujú autori štúdie, plug-in hybridy prejdú na elektrinu priemerne iba 25 až 30 % kilometrov. Problémom je tiež samotná konštrukcia vozidiel. Dokonca aj v režime, ktorý má byť prevažne elektrický, výskumníci namerali spotrebu takmer 3 litrov paliva na 100 km. Spaľovací motor sa totiž môže zapojiť pri prudšom zrýchlení, vyššej rýchlosti, jazde do kopca alebo pri vykurovaní kabíny.

K podobnému záveru dospela aj organizácia Transport & Environment, ktorá analyzovala údaje Európskej environmentálnej agentúry zo 127-tisíc plug-in hybridov registrovaných v roku 2023.

Štúdia ICCT o plug-in hybridoch

Ako informuje vo svojej analýze, vozidlá v reálnej premávke vypúšťali priemerne 135 gramov CO₂ na kilometer, zatiaľ čo benzínové a naftové autá dosahovali 166 gramov. Plug-in hybridy tak produkovali iba o 19 % menej emisií než klasické spaľovacie vozidlá. Aj počas jazdy v elektrickom režime dosahovali priemerné emisie 68 gramov CO₂ na kilometer, pretože spaľovací motor dodával energiu počas takmer tretiny vzdialenosti vykazovanej ako elektrická jazda.

Nové merania však prichádzajú v čase, keď Európska komisia automobilkám ponúka väčšiu flexibilitu. V automobilovom balíku predstavenom 16. decembra 2025 navrhla, aby výrobcovia od roku 2035 nemuseli dosiahnuť úplné, ale 90-percentné zníženie výfukových emisií nových áut. Zvyšných 10 % by mohli kompenzovať využitím nízkouhlíkovej ocele, syntetických palív alebo biopalív.

Návrh zatiaľ nie je konečným zákonom, no fakticky vytvára priestor, aby na európskom trhu po roku 2035 zostali aj niektoré plug-in hybridy a vozidlá so spaľovacím motorom. Práve preto bude rozhodujúce, či EÚ zároveň zachová plánované sprísňovanie výpočtu oficiálnych emisií, ktoré má lepšie zohľadňovať skutočný podiel elektrickej jazdy.

Pôvodný článok:

Plug-in hybridy zďaleka nie sú takou ekologickou alternatívou, za akú ich automobilky vydávali. Najnovšie dáta z rozsiahlej analýzy organizácie Transport & Environment ukazujú, že tieto vozidlá v skutočnosti vypúšťajú takmer päťkrát viac emisií, než sa uvádzalo v oficiálnych testoch. Výsledky sú natoľko zásadné, že môžu ovplyvniť budúcnosť celého segmentu.

Čísla automobiliek neukazujú pravdu

Nezisková organizácia Transport & Environment zverejnila rozsiahlu štúdiu, ktorá analyzovala dáta z palubných počítačov 800-tisíc plug-in hybridov registrovaných v Európe medzi rokmi 2021 a 2023. Výsledky výrazne naštrbujú imidž hybridov ako ekologických vozidiel.

Štatistiky ukazujú, že plug-in hybridy vypúšťajú len o 19 % menej oxidu uhličitého než klasické benzínové a dieselové autá. Výsledky laboratórnych testov pritom hovorili, že sú až o 75 % šetrnejšie k životnému prostrediu.

V roku 2023 dosiahli reálne emisie až 4,9-násobok oproti oficiálnym hodnotám, čo je výrazný nárast oproti 3,5-násobku v roku 2021. „Emisie v reálnom svete stúpajú, zatiaľ čo oficiálne čísla klesajú. Rozdiel sa zhoršuje a predstavuje skutočný problém,“ upozorňuje Sofía Navas Gohlke, analytička organizácie Transport & Environment. Dodáva, že plug-in hybridy sú v praxi takmer rovnako znečisťujúce ako benzínové autá.

Mercedes-Benz

Zásadná chyba v odhadoch

Kľúčovým problémom je nesprávny odhad toho, koľko kilometrov plug-in hybridy reálne prejdú v elektrickom režime. Výrobcovia predpokladajú, že až 84 % jazdy prebieha na elektrinu, no v skutočnosti je to len 27 %. Navyše, aj keď vozidlo ide na elektrinu, často spaľuje fosílne palivá, pretože elektromotor nie je dostatočne výkonný na samostatný pohon.

Výsledkom je, že takmer tretina vzdialenosti prejdenej v elektrickom režime je v skutočnosti poháňaná spaľovacím motorom. Rozpor medzi oficiálnymi testami a realitou na cestách má vážne dôsledky. Niektoré automobilky podľa štúdie využili medzery v testovacom protokole WLTP.

Obchádzanie pravidiel automobilkám umožnilo započítať plug-in hybridy ako ekologické vozidlá, čím si umelo zlepšili emisné kvóty a vyhli sa pokutám. V dôsledku toho nemuseli predávať toľko plne elektrických áut, ako si regulácie EÚ vyžadovali.

Štúdia upozorňuje, že v praxi sa vo výsledku predalo o milión menej elektromobilov oproti požiadavkám EÚ, čo spomalilo prechod k čistejšej doprave. Zároveň sa ukazuje, že plug-in hybridy nie sú takým ekologickým riešením, ako sa pôvodne tvrdilo a ich prínos k znižovaniu emisií je minimálny.

Európska komisia plánuje v roku 2026 revíziu emisných štandardov a práve tieto dáta môžu byť kľúčové pri rozhodovaní, či plug-in hybridy budú mať v zelenom vozovom parku ešte miesto. Ak sa potvrdí, že ich ekologický prínos je zanedbateľný, môže to výrazne ovplyvniť ich budúcnosť na trhu.

Čítajte viac z kategórie: Tech