Ďalšia vesmírna záhada vyriešená. Po dlhých mesiacoch sa vedcom konečne podarilo objasniť, čo stojí za radikálnym stmievaním hviezdy Betelgeuse, ktorá sa v uplynulých rokoch vďaka svoju atypickému správaniu stala jednou z najpozorovanejších hviezd na oblohe.

Pokles jasu, aký sa len tak nevidí

Ako píše portál SciTechDaily, keď druhá najjasnejšia hviezdy v súhvezdí Orión koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 stmavla len na 35 % pôvodnej svietivosti, celá astronomická komunita len neveriacky krútila hlavou.

Pohľad na to, ako oblak prachu spôsobil zoslabenie svietivosti hviezdy Betelgeuze. NASA, ESA - (Space Telescope Science Institute).

Červený nadobor Betelgeuse patrí medzi najjasnejšie hviezdy na oblohe. Radí sa tiež medzi polopravidelné premenné hviezdy, čo znamená, že s časom sa jej jas postupne mení a vo svojom 420 dňovom cykle kolíše v určitom rozmedzí. Taký dramatický pokles, aký bol oznámený na prelome rokov 2019 – 2020 však doposiaľ pri tejto hviezdy nebol nikdy pozorovaný.

Podľa informácií dostupných na webe NewScientist bol pokles jasu dokonca natoľko extrémny, že aj keby sa Betelgeuse nachádzala mimo našej galaxie, jej stmievanie by sme aj tak dokázali zaregistrovať. To, že pokles bolo možné pozorovať na nočnej oblohe voľným okom snáď netreba ani pripomínať.

NEPREHLIADNI
Patrila medzi najjasnejšie hviezdy, dnes umiera. Vedci zaznamenali veľké zmeny na povrchu, ktoré vysvetľujú kritický jav

Pravda skrytá uprostred

Šokovaní vedci sa v tomto období snažili všemožne určiť, čo by mohlo spôsobovať toto nezvyčajné správanie. Najpravdepodobnejšie sa javili dva scenáre – ochladenie povrchu hviezdy, alebo obrovské množstvo materiálu nachádzajúce sa v okolí hviezdy. Ako ukazuje nová štúdia publikovaná v celosvetovo známom žurnále Nature, pravdu mali oba.

Jedným z vedcov, ktorým Betelgeuse nedala spávať, bol aj Miguel Montargès, hlavný autor novej štúdie. Ten spolu so svojim tímom vďaka snímkam získaným prostredníctvom teleskopu VLT (Very Large Telescope) dokázal predchádzajúce zistenia spresniť a rozšíriť, upozorňuje portál ScienceAlert.

Vďaka tomu, že hviezda sa nachádza vo vzdialenosti iba 548 svetelných rokov a svojou veľkosťou až 764-násobne prekonáva veľkosť Slnka, vedci prostredníctvom teleskopu VLT, kde sa hviezda javila len ako disk, dokázali určiť, že k poklesu jasu došlo na južnej pologuli tejto obrovskej hviezdy.

Simulácie potom ukázali, že pokles jasu súvisel jednak s ochladením určitých regiónov hviezdy a jednak s oblakom prachu. Predtým ako došlo k samotnému stmievaniu hviezdy, Betelgeuse vyhodila do svojho okolia bublinu plynu, čo mimochodom potvrdili aj pozorovania Hubblovho teleskopu.

„Pomocou Hubblovho teleskopu sme mohli vidieť materiál, ktorý opúšťal povrch hviezdy a pohyboval sa smerom von z atmosféry ešte skôr ako sa vytvoril oblak prachu, ktorý spôsobil pohasnutie hviezdy,“ uvádza Andrea Dupree, z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, ktorá sa podieľala na oboch štúdiách. Výsledky prvej štúdie nájdeš na tomto odkaze.

Keď sa kúsok povrchu hviezdy krátko po tejto udalosti ochladil, začalo dochádzať ku kondenzácii prvkov, ako napr. kremíku, ktorý sa razom zo svojej plynnej podoby zmenil na tvrdé zrniečka prachu, ktoré spolu tvorili obrovský oblak prachu, ktorý na pár mesiacov zakryl svetlo prichádzajúce z hviezdy a „vystrašil“ astronómov z celého sveta.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom