Koncom minulého roka sme v článku informovali o pozorovaniach astronómov, ktorí sa zamerali na jednu z najjasnejších hviezd našej oblohy – Betelgeuse. Je to premenlivá hviezda, ktorá v pravidelných periódach tmavne a následne sa rozjasňuje. Zo Zeme ju podrobne pozorujeme už desiatky rokov, avšak zatiaľ sme nezaznamenali stmavnutie podobne silné ako je toto. Najnovšie snímky Betelgeuse získalo Európske južné observatórium, informuje portál Science Alert.

Teleskopy po celom svete sa zameriavajú na tento zaujímavý cieľ a využívajú nezvyčajné správanie hviezdy. Betelgeuse nikdy nebolo ťažké nájsť – donedávna jedenásta najjasnejšia hviezda na oblohe je väčšinou počas noci veľmi dobre viditeľná. Patrí totiž do súhvezdia Orión a tvorí jeho pravé rameno. Za posledných pár mesiacov však klesla až na dvadsiate štvrté miesto a podľa vedcov dosahuje len 38 % pôvodnej svietivosti.

Screenshot/YouTube

Variácie zväčšovanie a zmenšovanie sa hviezdy sú u Betelgeuse normálne. Sú výsledkom stúpania a klesania teploty v jej vnútri, ktoré z nej robia čosi podobné bijúcemu srdcu. Na svojom povrchu má obrovské konvektívne bunky, ktoré vytvárajú jasnejšie ale aj tmavšie oblasti. Tím európskych vedcov mal to šťastie, že v januári 2019 urobil veľké pozorovanie Betelgeuse s použitím najmodernejších teleskopov po celom svete.

Na konci minulého roka, po takmer 12 mesiacoch, keď hviezdu opäť pozorovali, všimli si mnohé rozdiely. Túto snímku zachytil teleskop s názvom SPHERE, ktorý patrí Európskemu južnému laboratóriu. Tento teleskop je zaujímavý okrem iného aj tým, že astronómom umožňuje vidieť polarizované infračervené svetlo, ktoré prichádza z okolia formujúcich sa hviezd. Pre nás je však zaujímavejšia jeho druhá vlastnosť – dá sa cezeň zachytiť Betelgeuse vo vysokom rozlíšení.

ESO/ Digitized Sky Survey 2/ Wikimedia Commons

Betelgeuse je obrovská hviezda – v priemere má až miliardu kilometrov. Vďaka tejto veľkosti a „len“ 640 svetelným rokom, ktoré musí svetlo prekonať na ceste k našej Zemi, môžu naše ďalekohľady rozoznať na povrchu veľké konvektívne bunky.

Jedná sa o obrovské množstvá horúceho plynu prenášané z hĺbky hviezdy na jej povrch. Na Slnku majú konvektívne bunky veľkosť asi 1 000 kilometrov, ale na hviezde ako je Betelgeuse môžu dosahovať veľosť až 60 % veľkosti samotnej hviezdy, čo je niekoľko stoviek miliónov kilometrov.

Snímka zhotovená teleskopom SPHERE ukazuje zmeny na povrchu Betelgeuse za menej ako rok. Screenshot/YouTube

Vedci taktiež pracujú s inou teóriou, ktorá hovorí o tom, že Betelgeuse stmavla z toho dôvodu, že na chvíľu „odhrnula“obrovský oblak hviezdneho prachu, ktorým je obklopená. Na potvrdenie tejto teórie vedci použili veľký teleskop s názvom VISIR. Na obrázku vidíš infračervené svetlo,  ktoré emituje hviezdny prach obklopujúci Betelgeuse v decembri 2019. Hoci to celé vyzerá ako plamene okolo hviezdy, je to len obrovské množstvo materiálu, ktoré Betelgeuse vyvrhuje na konci svojej životnej púte.

Porovnanie veľkosti našej slnečnej sústavy a hviezdy Betelgeuse. Screenshot/Youtube

Obrázok ukazuje skutočnú veľkosť tejto hviezdy obklopenú nepredstaviteľným množstvom emitovaného materiálu. Pre pripomenutie, keby sme Betelgeuse s jej priemerom umiestnili do stredu Slnečnej sústavy, jej hmota by pohltila nielen štyri malé planéty vrátane Zeme, ale aj Jupiter.

Opäť treba pripomenúť, že stále nemáme tušenie, či Betelgeuse exploduje niekedy v dohľadnej dobe. Skutočnosť, že jej jas je najslabší, aký sme v modernej histórii videli, je síce vzrušujúca, ale v súčasnosti nemá zmysel očakávať explóziu. Môžeš však vyjsť von, pozrieť sa na Orion a skontrolovať, ako veľmi sa zmenilo jeho pravé rameno.

Skutočná veľkosť Betelgeuse v porovnaní s oblakmi prachu a plynov v jej okolí. Screenshot/Youtube

Hoci je veľmi nepravdepodobné, že Betelgeuse vybuchne počas najbližších rokov. Ak by sa tak stalo, bol by to naozaj nezabudnuteľný zážitok. Keď sa z nej totiž stane supernova, na oblohe bude niekoľko týždňov žiariť asi ako Mesiac v splne. Podľa CNN bude viditeľná voľným okom počas dňa, ale aj v noci počas šiestich mesiacov.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda