Elektromobil má voči spaľováku zásadnú výhodu, dá sa nabiť úplne zadarmo na niektorých verejných nabíjačkách. Nedávno sme priniesli článok, ako by si sa vedel dostať elektromobilom do obľúbenej dovolenkovej destinácie Slovákov a teraz sme sa to rozhodli vyskúšať v praxi.

Nabíjačiek zdarma sa po ceste do Chorvátska nachádza dostatok. Väčšina z nich je však pomalá, sú to buď AC stojany s výkonom maximálne 22 kW, alebo DC stanice s 50 kW výkonom. Plnohodnotný elektromobil, v našom prípade Mercedes EQV, ktorý sme si na túto cestu vybrali, by sme na AC nabíjačke nabíjali pokojne aj 7-8 hodín, na 50 kW DC stojane do dvoch hodín.

Ak by sme teda našli po ceste 50 kW nabíjačky, nebola by to žiadna tragédia, nakoľko sme sa vybrali dovolenkovať do Crikvenice, ktorá sa nachádza na severe Chorvátska pár kilometrov od mesta Rijeka. Z Bratislavy je vzdialená do 600 km v závislosti na trase.

Mário Šimovič/FonTech

Do Chorvátska sme cestovali v noci a keďže sme mali prakticky celú noc na cestovanie, rozhodli sme sa smerom tam využiť nabíjanie zdarma a smerom naspäť sme už vďaka roamingu od ZSE Drive využili sieť nabíjacích staníc Ionity, ktorými je pokrytý celý hlavný ťah na tejto trase. Aké bolo pohodlie pri jednej či druhej ceste, aký bol výsledný čas aj s nabíjaním a čo by sme pri ďalšej ceste zmenili či zlepšili?

Hneď na úvod prišli komplikácie

Do Chorvátska sme vyrazili z Bratislavy zhruba o 21:30 s batériou nabitou na 90 %. Celá trasa bola dlhá približne 570 km, a tak sme si vybrali dve zastávky na nabíjanie. Prvá mala byť v maďarskom Szombathely, kde je niekoľko predajní Lidl s voľnými nabíjačkami a tá druhá bola naplánovaná až v Záhrebe, kde sa nachádza Kaufland s voľnou nabíjačkou.

Jednu zásadnú vec sme si však neuvedomili. Nabíjačky Lidl sú v prevádzke iba počas otváracích hodín obchodu a l okolo polnoci, keď sme k tejto nabíjačke v Maďarsku dorazili, nás čakalo veľmi nepríjemné zistenie. Všetky nabíjačky boli mimo prevádzku, a tak sme boli nútení hľadať alternatívu. Cez aplikáciu PlugShare sme v meste našli aspoň 22 kW AC stojan.

Mário Šimovič/FonTech

Mercedes EQV však má iba 11 kW palubnú AC nabíjačku, takže tu by sme nabíjali celú večnosť. V aute sme však mali ešte zhruba 50 % batérie, čo nám stačilo na prejdenie minimálne 150-160 km, a tak sme hľadali iné možnosti, kde po ceste zdarma nabíjať.

Túto nabíjačku si rozhodne zapamätaj

Znova sme teda otvorili aplikáciu PlugShare, ktorá je asi tou najlepšou na hľadanie bezplatných nabíjacích staníc po celej Európe. Hľadali sme niečo blízko našej trasy a tesne za maďarskými hranicami v Chorvátsku sme objavili nabíjačku v areáli firmy TEHNIX.

Podľa aplikácie mala byť táto nabíjačka k dispozícii 24/7 a bola vzdialená zhruba 100 km. Na stanicu sme prišli so 17 % batérie. Ak nepočítame tých pár minút na AC stojane v Maďarsku, kde sme do batérie natlačili iba 4 %, bolo toto naše prvé nabíjanie na ceste.

Obrovskou výhodou je, že táto nabíjačka sa nachádzala prakticky v strede trasy, a tak nám bolo jasné, že zastávku na nabíjanie v Záhrebe už nemusíme absolvovať, ak auto dostatočne nabijeme. Za 1 hodinu aj 45 minút sme dobili Mercedes EQV na 90 % a vybrali sme sa ďalej smerom do Rijeky.

Mário Šimovič/FonTech

Od tejto doby išlo všetko podľa plánu, v Záhrebe sme nakoniec nezastavovali a do mesta Rijeka sme prišli s batériou nabitou na 22 %. Palubný počítač ukazoval dojazd ešte 100 km, pričom do cieľa našej cesty, mesta Crikvenica, to bolo už iba 33 km. Prakticky by sme sa tak do Crikvenice dostali iba s jednou zastávkou na nabíjanie, čo je absolútne fantastické.

V Rijeke sme však už nabíjali na platenej nabíjačke, aby sme si auto pripravili na cestu späť. V zásade by sme ale bez tejto zastávky dorazili na miesto pobytu zhruba o 7:15 ráno, takže celá cesta aj s nabíjaním zabrala menej než 10 hodín. V našom prípade nám dlhšia zastávka na bezplatnej nabíjačke absolútne neprekážala, za ten čas sme si v aute zdriemli a na dovolenku sme dorazili relatívne oddýchnutí aj po nočnom cestovaní.

Cesta naspäť úplne bez starostí

Na ceste domov sme už využili nabíjaciu kartu od ZSE Drive, s ktorou môžeš nabíjať aj v sieti staníc Ionity. Okrem týchto nabíjačiek má samozrejme ZSE roamingy aj s niektorými lokálnymi poskytovateľmi, no sieť Ionity je takpovediac „istota“. Ako sa však ukázalo, ani tieto prémiové nabíjačky nemusia vždy fungovať podľa predstáv.

Plánovanie cesty domov sme nechali na aplikáciu, respektíve navigáciu v aute. Najrýchlejšiu trasu, ktorou mala byť cesta cez Slovinsko a Rakúsko, sme obetovali za lacnejšiu trasu, nakoľko sa nám nechcelo kupovať slovinskú a rakúsku diaľničnú známku. Tú maďarskú sme využili pri ceste tam aj späť a prikázali sme navigácii, aby zvolila cestu cez Maďarsko.

Mário Šimovič/FonTech

S autom nabitým na 90 % nám určila celkovo 3 zastávky na nabíjanie, všetky tri na staniciach Ionity. Plánovanie trasy tak trvalo necelú minútu, iba sme zadali adresu domov podobne, ako keby sme šli spaľovákom. My sme sa nemuseli starať o to, kedy a kde nabíjať, všetko za nás vyriešila navigácia, respektíve plánovač trasy.

Prvá zastávka na nabíjanie bola na stanici Ionity pri meste Záhreb. Problém s týmito nabíjačkami však bol taký, že boli umiestnené mimo diaľnice. Cesta k nim trvala pár minút, čo samozrejme pridáva minútky na celkovom čase cesty.

Na týchto staniciach nám však stačilo nabíjať zhruba 20 minút na každej z nich, dokopy to teda bolo 60 minút, čo je skoro o hodinu kratší čas nabíjania ako v prípade, keď sme šli do Chorvátska po nabíjačkách zdarma. Prvá zastávka na Ionity šla podľa predstáv, no následne už prišli menšie komplikácie.

Problémy s nabíjačkami a hlúpymi vodičmi

Menšie komplikácie s nabíjaním sa nám nevyhli ani pri využití platených staníc Ionity, na ktoré sme v tomto bode kritický. V poradí druhé nabíjanie nás čakalo v Maďarsku pri Balatone. Na odpočívadle sa nachádzali hneď štyri stojany Ionity, z čoho jeden bol obsadený iným elektromobilom.

Zo zvyšných troch však bol jeden úplne mimo prevádzku, ďalší mal problém nadviazať komunikáciu s vozidlom, kvôli čomu sa nabíjanie nedokázalo spustiť a ten tretí mal nefunkčnú čítačku RFID kariet, takže cez kartu sme nedokázali spustiť nabíjanie.

Museli sme teda čakať asi 15 minút, kým sa uvoľní prakticky jediný funkčný stojan. Žiaľ, toto by sa pri tak prémiových nabíjačkách, akými sú stanice Ionity, nemalo stávať. Zákazníci si platia nemalé peniaze za nabíjanie na týchto stojanoch a preto očakávajú, že budú funkčné, keď ich budú potrebovať.

My sme tak mali prvé neočakávané zdržanie kvôli nabíjaniu, avšak v porovnaní s tým, koľko sme sa zdržali v kolónach v okolí Záhrebu, to bolo nič. Posledná zastávka na nabíjanie bola plánovaná na odpočívadle Bábolna blízko slovenských hraníc.

Mário Šimovič/FonTech

Tu sme našli takisto štyri stojany, všetky boli funkčné, žiaľ, narazili sme na ďalší neduh elektromobility, ktorým sú arogantní vodiči spaľovákov. Toto odpočívadlo bolo pomerne frekventované, nakoľko sa tu nachádzal McDonald’s. Väčšina parkovacích miest v okolí fastfoodu bola preto obsadená.

Vodičovi staršieho dieselového BMW sa zrejme ťažilo zaparkovať viac ako 50 metrov od vchodu, a tak obsadil parkovacie miesto pred nabíjačkou Ionity. Absolútnym vrcholom bolo to, že my sme na nabíjačke strávili asi 30 minút nakoľko sme sa boli aj najesť, no po príchode k nabíjačke tu spaľovacie BMW ešte stále parkovalo.

Následne nás už čakala cesta maďarskými a slovenskými dedinami, nakoľko sme cestou späť nešli do Bratislavy, ale do Zlatých Moraviec. Z Chorvátska sme vyrazili presne 12:00, trasa bola dlhá 660 km a domov sme dorazili o 21:45.

Čo je vo finále výhodnejšie?

Presná odpoveď na túto otázku neexistuje. Z časového hľadiska sme tam aj naspäť cestovali rovnako dlho, avšak cesta domov bola dlhšia o zhruba 100 km a tiež zahŕňala dlhší úsek skrz okresky a obce. Vo finále teda môžeme povedať, že s využitím plateného nabíjania je cesta výrazne rýchlejšia, no aj podstatne drahšia.

Mário Šimovič/FonTech

S využitím nabíjačiek zdarma sme sa do Chorvátska dostali v podstate iba za cenu diaľničných poplatkov. Zaplatili sme 14 € za maďarskú známku a dokopy 14 € na mýte v Chorvátsku. Tam sme sa teda dostali za 28 €, no tieto poplatky nás čakali aj po ceste naspäť.

Za nabíjanie sme v našom prípade zaplatili 75 €, no pri lepšej optimalizácii trasy by to bolo iba 50 €. V rámci zahraničného roamingu ZSE Drive totiž používateľ platí jednotnú sumu 25 €/h nabíjania bez ohľadu na objem načerpaných kWh energie. Pre majiteľov áut s veľkou batériou a rýchlym nabíjaním je to výhodné, no pre tých, ktorí musia nabíjať častejšie, zaplatia prakticky 25 € za každé jedno nabíjanie. Ak je takýchto nabíjaní viac, cesta sa im výrazne predražuje.

Aj napriek trom nabíjaniam nás jazda elektromobilom vyšla podstatne lacnejšie ako keby sme išli na dovolenku rovnako veľkým spaľovákom. Porovnať si to môžeme s Mercedes Vito Tourer s naftovým motorom, ktorého spotreba je zhruba 9 l/100 km.

S takouto spotrebou by sme pri slovenskej cene nafty 1,87 €/liter zaplatili za cestu naspať okolo 110 €. Pri lepšej optimalizácii trasy s len dvomu nabíjaniami by sme sa domov dostali s Mercedes EQV za 50 €. Spotreba počas celej cesty sa zastavila na 24 kWh/100 km a priemerná rýchlosť bola niečo vyše 80 km/h.

FonTech, vľavo trasa s nabíjaním zdarma, vpravo trasa s využitím služby ZSE Drive

Do Chorvátska sa teda vieš dostať elektromobilom aj zadarmo a pokiaľ ideš cez deň, môžeš využiť nabíjačky Lidl, no je dosť veľká pravdepodobnosť, že budú práve obsadené.

Pokiaľ ideš v noci, určite odporúčame stanicu hneď za hranicami v Chorvátsku a potom nabíjačky Kaufland v Záhrebe, ktoré sú k dispozícii 24/7.

Ak sa ale nechceš zdržovať a nič plánovať, jednoducho zober kartu od ZSE Drive, do navigácie zadaj cieľ a nabíjaj tam, kde to pokročilé algoritmy vypočítajú a odporučia.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP