Rozkol v EÚ narastá. 7 štátov odmieta cúvnuť v boji o zákaz spaľovákov

Ak si si myslel, že prechod na elektromobilitu v Európskej únii je už definitívne spečatená záležitosť, najnovšie dianie ťa rýchlo vyvedie z omylu. Okolo takzvaného automobilového balíka, ktorý má od roku 2035 fakticky zakázať predaj nových áut produkujúcich emisie CO2, sa rozpútala ostrá politická prestrelka. Na jednej strane stoja krajiny, ktoré chcú dohodnuté pravidlá udržať silou-mocou, na druhej tie, ktoré volajú po realizme a ústupkoch.

Táto téma mimoriadne silno zasahuje aj Slovensko. Sme predsa automobilová veľmoc a každé jedno rozhodnutie z Bruselu priamo ovplyvňuje naše fabriky a budúcnosť tisícok pracovných miest. Susedná Česká republika navyše patrí k hlasným odporcom prísnych limitov, čo vytvára napätie priamo v stredoeurópskom regióne.

Ako informuje Electrive, koalícia siedmich štátov – Dánska, Španielska, Francúzska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Švédska – poslala spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varuje pred akýmkoľvek ďalším oslabovaním pôvodných cieľov. Podľa nich by bol akýkoľvek ústupok od plánovaného konca spaľovacích motorov fatálnou strategickou chybou, ktorá by podkopala nielen dôveryhodnosť európskej legislatívy, ale aj investície automobiliek.

Rozkol medzi európskymi veľmocami

Týchto sedem štátov v spoločnom liste adresovanom ministrom životného prostredia EÚ upozorňuje, že energetická kríza jasne ukázala potrebu zbaviť sa závislosti od fosílnych palív. Prechod na elektrické autá preto nevnímajú len ako ekologický cieľ, ale predovšetkým ako kľúčovú otázku energetickej bezpečnosti celej Európy. Ak vraj poľavíme teraz, automobilky stratia jasný smer, do ktorého investovali desiatky miliárd eur.

Na opačnej strane barikády však stoja ťažké váhy európskeho priemyslu. Nemecko, Taliansko a spomínané Česko už dlhšie tlačia na to, aby boli pravidlá pre rok 2035 oveľa flexibilnejšie. Požadujú napríklad miernejšie limity pre plug-in hybridy či uznanie syntetických palív.

Zatiaľ čo Európa sa zmieta v týchto politických bojoch, konkurencia na východe nečaká. Kým my diskutujeme o ústupkoch, Čína zavádza brutálne prísne pravidlá pre hybridy, čím chce ešte viac urýchliť prechod na čistú elektrinu a upevniť si technologický náskok pred starým kontinentom.

Kľučky v pravidlách a emisné kredity

Čo vlastne navrhovaný „automobilový balík“ Európskej komisie prináša a prečo vyvoláva také emócie? Pôvodný plán hovoril o stopercentnom znížení emisií pre nové autá po roku 2035. Diabol je však ako vždy skrytý v detailoch. Súčasný návrh totiž počíta s kompenzačným mechanizmom, kde by sa emisie dali vymazať prostredníctvom kreditného systému. Automobilky by si tak mohli započítať využívanie čistých palív či ekologickej ocele vyrobenej priamo v EÚ.

V praxi by to znamenalo, že reálne emisie by museli klesnúť „len“ o 90 percent, pričom zvyšných 10 percent by sa vykompenzovalo kreditmi. To sa však nepáči ani frakcii Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente, ktorá žiada skutočné 90-percentné zníženie bez zložitého kreditného systému. To by de facto znamenalo oficiálne zachovanie tradičných spaľovacích motorov pri živote aj po magickom roku 2035.

Pohľad do budúcna

Pre slovenského motoristu a náš priemysel ide o zásadnú hru o budúcnosť. Naše automobilky sa už postupne transformujú a pripravujú linky na elektrické modely. Akékoľvek nečakané zmeny v európskej legislatíve by mohli priniesť chaos do investičných plánov a ohroziť konkurencieschopnosť európskych značiek voči dravým čínskym výrobcom, ktorí na žiadne ústupky nečakajú.

Na jednej strane je logické, že štáty ako Nemecko či Taliansko chcú chrániť svoje tradičné motorárne a dodávateľské siete. Na druhej strane, neustále posúvanie a zmäkčovanie pravidiel vysiela trhu zlý signál. Ak chce Európa držať krok s globálnym vývojom, potrebuje predvídateľné prostredie a nie nekonečné debaty o tom, či schválené zákony vôbec budú platiť.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita