Aktualizované 16.6.2026:

Rozdiel medzi papierovou a skutočnou spotrebou plug-in hybridov sa automobilkám stále nepodarilo odstrániť. Štúdia, ktorú tento rok predstavili Fraunhoferov inštitút ISI, Öko-Institut a výskumný ústav ifeu, vyhodnotila údaje približne z 1 milióna vozidiel používaných v Európe v rokoch 2021 až 2023.

Plug-in hybridy podľa nej v reálnej premávke spotrebovali priemerne 5,9 litra paliva na 100 km, pričom ich skutočná spotreba a emisie CO₂ boli 3- až 5-násobne vyššie než oficiálne hodnoty. Pre porovnanie, priemerná spotreba áut so spaľovacím motorom dosahovala približne 7 litrov na 100 km.

Za slabými výsledkami nestojí iba správanie vodičov, ktorí vozidlá nenabíjajú dostatočne často. Ako upozorňujú autori štúdie, plug-in hybridy prejdú na elektrinu priemerne iba 25 až 30 % kilometrov. Problémom je tiež samotná konštrukcia vozidiel. Dokonca aj v režime, ktorý má byť prevažne elektrický, výskumníci namerali spotrebu takmer 3 litrov paliva na 100 km. Spaľovací motor sa totiž môže zapojiť pri prudšom zrýchlení, vyššej rýchlosti, jazde do kopca alebo pri vykurovaní kabíny.

K podobnému záveru dospela aj organizácia Transport & Environment, ktorá analyzovala údaje Európskej environmentálnej agentúry zo 127-tisíc plug-in hybridov registrovaných v roku 2023.

Štúdia ICCT o plug-in hybridoch

Ako informuje vo svojej analýze, vozidlá v reálnej premávke vypúšťali priemerne 135 gramov CO₂ na kilometer, zatiaľ čo benzínové a naftové autá dosahovali 166 gramov. Plug-in hybridy tak produkovali iba o 19 % menej emisií než klasické spaľovacie vozidlá. Aj počas jazdy v elektrickom režime dosahovali priemerné emisie 68 gramov CO₂ na kilometer, pretože spaľovací motor dodával energiu počas takmer tretiny vzdialenosti vykazovanej ako elektrická jazda.

Nové merania však prichádzajú v čase, keď Európska komisia automobilkám ponúka väčšiu flexibilitu. V automobilovom balíku predstavenom 16. decembra 2025 navrhla, aby výrobcovia od roku 2035 nemuseli dosiahnuť úplné, ale 90-percentné zníženie výfukových emisií nových áut. Zvyšných 10 % by mohli kompenzovať využitím nízkouhlíkovej ocele, syntetických palív alebo biopalív.

Návrh zatiaľ nie je konečným zákonom, no fakticky vytvára priestor, aby na európskom trhu po roku 2035 zostali aj niektoré plug-in hybridy a vozidlá so spaľovacím motorom. Práve preto bude rozhodujúce, či EÚ zároveň zachová plánované sprísňovanie výpočtu oficiálnych emisií, ktoré má lepšie zohľadňovať skutočný podiel elektrickej jazdy.

Pôvodný článok:

Plug-in hybridy zďaleka nie sú takou ekologickou alternatívou, za akú ich automobilky vydávali. Najnovšie dáta z rozsiahlej analýzy organizácie Transport & Environment ukazujú, že tieto vozidlá v skutočnosti vypúšťajú takmer päťkrát viac emisií, než sa uvádzalo v oficiálnych testoch. Výsledky sú natoľko zásadné, že môžu ovplyvniť budúcnosť celého segmentu.

Čísla automobiliek neukazujú pravdu

Nezisková organizácia Transport & Environment zverejnila rozsiahlu štúdiu, ktorá analyzovala dáta z palubných počítačov 800-tisíc plug-in hybridov registrovaných v Európe medzi rokmi 2021 a 2023. Výsledky výrazne naštrbujú imidž hybridov ako ekologických vozidiel.

Štatistiky ukazujú, že plug-in hybridy vypúšťajú len o 19 % menej oxidu uhličitého než klasické benzínové a dieselové autá. Výsledky laboratórnych testov pritom hovorili, že sú až o 75 % šetrnejšie k životnému prostrediu.

V roku 2023 dosiahli reálne emisie až 4,9-násobok oproti oficiálnym hodnotám, čo je výrazný nárast oproti 3,5-násobku v roku 2021. „Emisie v reálnom svete stúpajú, zatiaľ čo oficiálne čísla klesajú. Rozdiel sa zhoršuje a predstavuje skutočný problém,“ upozorňuje Sofía Navas Gohlke, analytička organizácie Transport & Environment. Dodáva, že plug-in hybridy sú v praxi takmer rovnako znečisťujúce ako benzínové autá.

Mercedes-Benz

Zásadná chyba v odhadoch

Kľúčovým problémom je nesprávny odhad toho, koľko kilometrov plug-in hybridy reálne prejdú v elektrickom režime. Výrobcovia predpokladajú, že až 84 % jazdy prebieha na elektrinu, no v skutočnosti je to len 27 %. Navyše, aj keď vozidlo ide na elektrinu, často spaľuje fosílne palivá, pretože elektromotor nie je dostatočne výkonný na samostatný pohon.

Výsledkom je, že takmer tretina vzdialenosti prejdenej v elektrickom režime je v skutočnosti poháňaná spaľovacím motorom. Rozpor medzi oficiálnymi testami a realitou na cestách má vážne dôsledky. Niektoré automobilky podľa štúdie využili medzery v testovacom protokole WLTP.

Obchádzanie pravidiel automobilkám umožnilo započítať plug-in hybridy ako ekologické vozidlá, čím si umelo zlepšili emisné kvóty a vyhli sa pokutám. V dôsledku toho nemuseli predávať toľko plne elektrických áut, ako si regulácie EÚ vyžadovali.

Štúdia upozorňuje, že v praxi sa vo výsledku predalo o milión menej elektromobilov oproti požiadavkám EÚ, čo spomalilo prechod k čistejšej doprave. Zároveň sa ukazuje, že plug-in hybridy nie sú takým ekologickým riešením, ako sa pôvodne tvrdilo a ich prínos k znižovaniu emisií je minimálny.

Európska komisia plánuje v roku 2026 revíziu emisných štandardov a práve tieto dáta môžu byť kľúčové pri rozhodovaní, či plug-in hybridy budú mať v zelenom vozovom parku ešte miesto. Ak sa potvrdí, že ich ekologický prínos je zanedbateľný, môže to výrazne ovplyvniť ich budúcnosť na trhu.

Čítajte viac z kategórie: Tech