Slováci sa majú pripraviť na 72-hodinovú krízu. Tieto batérie udržia internet, chladničku aj kúrenie

Ak elektrina vypadne na hodinu alebo dve, väčšina domácností potrebuje najmä nabitý mobil a baterku. Pri výpadku trvajúcom celý deň sa situácia mení. Chladnička prestáva chladiť, router a optický terminál potrebujú elektrinu, notebook sa vybije a v rodinnom dome môže bez napájania prestať fungovať aj obehové čerpadlo kúrenia.

Práve pripravenosť na dlhšie krízy teraz výraznejšie rieši aj Európska únia. Európska komisia 3. novembra predstavila nové odporúčania, podľa ktorých by obyvatelia mali byť schopní pokryť svoje základné potreby počas prvých 72 hodín mimoriadnej udalosti, kým sa mobilizuje verejná pomoc. Nejde o varovanie, že Európu čaká bezprostredný blackout. Výpadky energie však patria medzi scenáre, na ktoré sa má obyvateľstvo pripravovať.

Hrozí Slovensku blackout?

S dlhodobým výpadkom elektriny počíta aj slovenská krízová príručka Ministerstva vnútra. Domácnostiam odporúča pripraviť si okrem vody, potravín a liekov aj náhradné osvetlenie a plán, ako fungovať bez bežných elektrických spotrebičov.

Pri záložnej batérii treba rozlišovať kapacitu a výkon. Kapacita sa uvádza vo watthodinách, teda Wh, alebo kilowatthodinách kWh. Hovorí, koľko energie máš uložené. Batéria s kapacitou 1 000 Wh obsahuje približne jednu kilowatthodinu.

Výkon vo wattoch alebo kilowattoch určuje, aký náročný spotrebič dokáže stanica napájať. Ide o zásadný rozdiel. Stanica môže mať kapacitu 1 kWh, ale menič s výkonom 1 800 W. Bez problémov teda rozbehne napríklad 1 000-wattový spotrebič, no pri takomto odbere sa vybije veľmi rýchlo.

ChatGPT

Pri napájaní cez klasickú 230 V zásuvku navyše nemožno počítať so 100 % energie uvedenej na štítku. Časť sa stratí na meniči a samotnej elektronike. V našich predošlých prepočtoch sme preto pri 230 V pracovali približne s 85 % využiteľnej kapacity. Z 1 024 Wh stanice tak môže byť pre spotrebiče reálne dostupných približne 870 Wh.

Do bytu nemusíš kupovať desaťkilowatthodinovú batériu

Pre byt je často najrozumnejšou prvou hranicou 500 Wh až 1 kWh. Menšia stanica okolo 500 Wh zvládne opakovane nabiť telefóny, rozsvietiť LED svetlá, napájať router, tablet alebo notebook. Ak od nej nechceš udržiavať chladničku celý deň, môže byť ako núdzový zdroj úplne postačujúca.

Okolo 1 kWh sa možnosti výrazne rozšíria. Dnešné stanice tejto kategórie už často disponujú meničom okolo 1,8 kW. Napríklad EcoFlow DELTA 3 Plus kombinuje 1 024 Wh a 1 800 W, Anker SOLIX C1000 má 1 056 Wh a 1 800 W a Bluetti AC180 ponúka 1 152 Wh s rovnakým trvalým výkonom 1 800 W. Všetky tri využívajú LiFePO4 články.

Takáto stanica už môže udržať v prevádzke kombináciu chladničky, internetového vybavenia, notebookov, svetiel a telefónov. Stále však nejde o náhradu elektrickej siete pre celý byt.

Jedna kilowatthodina je veľa aj málo zároveň

Najlepšie to ukáže konkrétny spotrebič. Bluetti pri AC180 s kapacitou 1 152 Wh uvádza modelový príklad 40-wattovej chladničky. Po započítaní hĺbky vybitia, účinnosti meniča a približne 15-wattovej vlastnej spotreby stanice vychádza výdrž okolo 17 hodín.

To je dobrá pripomienka, že jednoduchý výpočet „1 000 Wh delené 40 W = 25 hodín“ v reálnom svete neplatí. Pri malých spotrebičoch totiž začne byť významná aj vlastná spotreba meniča. Router s optickým terminálom môže odoberať iba niekoľko desiatok wattov, ale ak kvôli nemu musí byť celý 230 V menič neustále zapnutý, časť energie míňa samotná stanica.

Naopak zariadenia pripojené priamo cez USB-C alebo jednosmerný DC výstup môžu byť efektívnejšie. Ani napájaný router navyše nezaručuje internet. Pri rozsiahlej poruche musí zostať funkčná aj infraštruktúra operátora za tvojím bytom.

ChatGPT

Dve kilowatthodiny už menia pravidlá

Ak chceš zvládnuť dlhší výpadok alebo napájať viac zariadení, zaujímavou hranicou sú približne 2 kWh. Pri rovnakom režime spotreby dostaneš približne dvojnásobnú výdrž oproti 1 kWh stanici. Zároveň sa pri väčších modeloch zvyšuje výkon meniča, takže môžeš krátkodobo pripojiť aj náročnejšie zariadenia.

Výber dáva zmysel napríklad rodine v byte, človeku pracujúcemu z domu alebo majiteľovi domu, ktorý nechce cez powerstation napájať celý rozvádzač, ale potrebuje zachovať chladničku, komunikáciu, osvetlenie a elektroniku kúrenia.

Dvojkilowatthodinová stanica už však môže vážiť viac než 20 kilogramov. „Prenosná batéria“ sa preto začína meniť skôr na mobilné domáce úložisko.

ChatGPT/Gemini (úprava redakcie)

Najväčšia chyba je skúsiť na batérii kúriť

Pri blackoute je potrebné rozhodnúť, čo z batérie nenapájať. Najhoršími kandidátmi sú spotrebiče, ktoré vyrábajú teplo priamo z elektriny. Elektrický radiátor, ohrievač, rýchlovarná kanvica, rúra alebo veľká indukčná platňa dokážu odoberať 1,5 až 3 kW.

Ak pripojíš 2 000-wattový ohrievač k stanici s približne 1 kWh využiteľnej energie, ideálny matematický výsledok je menej než polhodina prevádzky. V skutočnosti bude výdrž pre ďalšie straty ešte kratšia.

Úplne iná situácia je pri plynovom kotle. Samotné teplo vzniká spaľovaním plynu a elektrinu potrebujú najmä riadiaca elektronika a čerpadlá. Spotreba preto môže byť rádovo nižšia než pri elektrickom kotle.

Konkrétny príkon však treba skontrolovať na vlastnom zariadení. Pri kotloch, čerpadlách a elektromotoroch treba počítať aj so štartovacím výkonom a nie každý kotol bude bez problémov fungovať z každej prenosnej stanice.

Rodinný dom je úplne iná kategória

Ak chceš pri blackoute napájať vybrané okruhy rodinného domu automaticky, prenosná stanica prestáva byť ideálnym riešením. Nastupujú pevné domáce batériové systémy.

Huawei napríklad ponúka LUNA2000-S1 v konfiguráciách od 5 do 20,7 kWh využiteľnej energie. Pri väčších zostavách dosahuje maximálny nabíjací a vybíjací výkon až 10,5 kW.

BYD Battery-Box Premium HVS začína približne na 5,1 kWh, jeden batériový stĺpec môže mať 12,8 kWh a paralelným spojením troch systémov sa dá dostať až na 38,4 kWh.

Batéria už môže pri rozumne rozdelených okruhoch držať chladničku, osvetlenie, router, elektroniku kúrenia, zásuvky a ďalšie základné spotrebiče mnoho hodín až dní.

Ani 10 kWh však neznamená, že môžeš ignorovať spotrebu. Elektrický kotol, tepelné čerpadlo, indukcia, bojler a nabíjanie elektromobilu dokážu veľkú batériu vyčerpať veľmi rýchlo.

Pri krízovej zálohe preto dáva väčší zmysel udržať kritické okruhy než sa pokúšať zachovať úplne bežnú prevádzku celého domu.

Máš soláry? To ešte neznamená, že pri blackoute svietiš

Toto patrí medzi najčastejšie omyly pri domácej fotovoltike. Klasická sieťová elektráreň sa pri výpadku distribučnej siete z bezpečnostných dôvodov odpojí. Panely tak môžu byť na obed na plnom slnku, no zásuvky v dome zostanú bez elektriny.

Ako sme už na FonTechu upozorňovali, na skutočnú zálohu potrebuje systém kompatibilný hybridný menič, batériu a zariadenie schopné bezpečne oddeliť dom od verejnej distribučnej siete.

Západoslovenská distribučná rovnako uvádza, že ochrany pri zariadeniach na výrobu a uskladnenie elektriny musia zabrániť nežiaducemu napájaniu oddelenej časti distribučnej sústavy.

Ak teda chceš, aby fotovoltika fungovala počas výpadku, musí byť systém na ostrovnú alebo záložnú prevádzku navrhnutý už technicky. Samotné panely a batéria nestačia.

UPS a veľká batéria nerobia to isté

Samostatnou kategóriou je UPS. Jeho hlavnou úlohou nie je vydržať celý deň, ale zachytiť okamih výpadku. Pri počítači, serveri alebo sieťovom úložisku môže zabrániť okamžitému vypnutiu a strate rozpracovaných dát.

Nové powerstation túto funkciu čiastočne preberajú. EcoFlow pri DELTA 3 Plus uvádza prepnutie UPS pod 10 ms, Anker pri SOLIX C1000 približne 20 ms.

Pre kritickú IT techniku či zdravotnícke zariadenie by som sa však nespoliehal iba na marketingové označenie „UPS“. Treba skontrolovať požiadavky konkrétneho zariadenia a vlastnosti zdroja.

UPS kupuje čas na sekundy až desiatky minút, powerstation na hodiny a pevná domáca batéria môže pokrývať celý vybraný okruh domu.

Batériu nikdy nepripájaj do zásuvky „opačne“

Prenosná powerstation má napájať spotrebiče priamo zo svojich výstupov. Ak ju chceš prepojiť s elektroinštaláciou domu, potrebuješ správne navrhnuté prepínanie a oddelenie od distribučnej sústavy.

Improvizované zapojenie záložného zdroja do zásuvky môže poslať energiu späť do vedenia a vytvoriť nebezpečenstvo pre technikov pracujúcich na sieti. Bezpečné systémy preto používajú prepínač zdrojov alebo automatické záložné zariadenie.

Čo by sme vybrali podľa typu domácnosti?

Pre človeka v malom byte, ktorý chce mať pri niekoľkohodinovom výpadku mobil, notebook, svetlo a internet, dáva zmysel približne 300 až 500 Wh. Ak chceš zachovať aj chladničku a mať výrazne väčšiu rezervu, pozeral by som sa na 1 kWh triedu s meničom aspoň okolo 1,5 až 1,8 kW.

Pre rodinu, home office alebo dlhšie výpadky je podstatne pohodlnejších 1,5 až 2 kWh, ideálne s možnosťou pripojiť ďalší batériový modul alebo solárny panel.

Rodinný dom, ktorý má zostať čiastočne funkčný automaticky, už patrí do kategórie 5 až 15 kWh pevného úložiska s riadne navrhnutým backupom. Ak má domácnosť vysokú spotrebu, tepelné čerpadlo alebo chce zálohovať väčšinu domu, kapacita môže ísť ešte vyššie.

Najdôležitejší údaj pritom nie je maximálna veľkosť batérie, ktorú si môžeš dovoliť. Je to zoznam spotrebičov, ktoré musia zostať zapnuté.

Pri blackoute totiž nemusíš tri dni fungovať ako za bežného pracovného týždňa. Potrebuješ uchovať jedlo, komunikáciu, základné svetlo, prípadne kúrenie a energiu pre zariadenia, bez ktorých sa domácnosť nezaobíde.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita