Hľadanie lieku na Alzheimerovu chorobu sa stalo jedným z najdiskutovanejších a najkontroverznejších výskumov súčasnosti. Veľký rozruch totiž vyvolalo zistenie žurnálu Science, ktoré ukázalo, že kľúčová štúdia z roku 2006, publikovaná v prestížnom žurnále Nature je pravdepodobne založená na sfalšovaných údajoch. Táto štúdia identifikovala podtyp bielkoviny nazývanej beta-amyloid ako hlavného pôvodcu Alzheimerovej choroby, čo ovplyvnilo smerovanie výskumu na takmer dve desaťročia. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jeden veľký podvod

V roku 2021 prišla ďalšia vlna kontroverzie, keď Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil liek aducanumab, ktorý cieli práve na beta-amyloid, ako prvý liek na Alzheimerovu chorobu. Schválenie tohto lieku rozdelilo odbornú verejnosť, pretože podklady pre jeho účinnosť boli neúplné a často si protirečili. Niektorí lekári sú presvedčení, že aducanumab má potenciál byť prelomovým liekom, iní zas tvrdia, že nikdy nemal byť schválený.

Ermal Tahiri/Gerd Altmann/Pixabay/Úprava redakcie

Dlhé roky sa výskum Alzheimerovej choroby sústredil na beta-amyloid, pričom sa verilo, že tvorba jeho zhlukov v mozgu je hlavným spúšťačom choroby. Napriek intenzívnemu úsiliu však tento prístup nepriniesol účinnú liečbu, čo vedie k stále častejším výzvam na prehodnotenie doterajších prístupov.

Zaujímavý nový pohľad priniesli výskumníci z Krembil Brain Institute v Toronte, ktorí tvrdia, že Alzheimerova choroba môže byť autoimunitným ochorením. Podľa tejto teórie nie je beta-amyloid patologickou bielkovinou, ale prirodzenou súčasťou imunitného systému mozgu. Pri traume alebo infekcii v mozgu reaguje beta-amyloid ako obranný mechanizmus. Problém nastáva, keď nedokáže rozlíšiť medzi baktériami a vlastnými bunkami mozgu, čo vedie k ich neúmyselnému napádaniu. Tento proces môže byť zodpovedný za postupnú stratu mozgových buniek, ktorá vedie k demencii.

freepik

Autoimunitná teória však nie je jediná. Ďalší vedci skúmajú úlohu mitochondrií, malých štruktúr v bunkách mozgu, ktoré produkujú energiu. Existujú aj hypotézy, že Alzheimerova choroba môže byť spôsobená chronickými infekciami alebo abnormálnym metabolizmom kovov, ako sú zinok, meď alebo železo, v mozgu.

Tieto nové prístupy znamenajú významný posun v chápaní Alzheimerovej choroby. Tento stav postihuje viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete a každé tri sekundy je diagnostikovaný nový prípad. Hlbšie pochopenie príčin tejto choroby je kľúčom k vývoju účinnej liečby a v konečnom dôsledku k nájdeniu lieku.