S Mesiacom sa deje niečo čudné. Vedci odhalili jav, ktorá môže ohroziť ľudí

Nový vedecký výskum publikovaný v prestížnom časopise The Planetary Science Journal prináša presnejšie a detailnejšie dáta o Mesiaci a o tom, ako sa aj naďalej merateľne zmenšuje. Za týmto globálnym procesom stojí postupné chladenie lunárneho jadra, ktoré v priebehu miliónov rokov mení tvár mesačného povrchu a vytvára unikátne tektonické štruktúry, upozorňuje UniverseToday.

Poslúžili dáta zo starých sond

Vedci pod vedením Thomasa Wattersa zo Smithsonian’s National Air and Space Museum sa pozreli na presné mechanizmy, ktoré túto kontrakciu poháňajú, pričom sa opierali o dlhoročné a vysoko presné pozorovania z obežnej dráhy.

Kľúčovou technologickou základňou pre tento výskum sa stala vesmírna sonda Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) od americkej agentúry NASA, ktorá okolo Mesiaca úspešne krúži už neuveriteľných 17 rokov.

Misii sa podarilo zmapovať viac ako 98 percent mesačného povrchu v detailnom 100-metrovom rozlíšení, s výnimkou trvalo zatienených oblastí v polárnych kráteroch. Hlavným vedeckým prístrojom pre detekciu zlomov je kamera LROC (Lunar Reconnaissance Orbiter Camera), ktorá disponuje systémom s úzkym aj so širokým zorným uhlom. Práve dáta s vysokým rozlíšením z kamery NAC umožnili vedcom odhaliť celú sieť tisícok mladých presunových zlomov a lalokovitých svahov v mesačných vysočinách aj moriach.

Riziko pre lunárne misie

Geologická história Mesiaca prešla v priebehu posledných 3,6 miliardy rokov radikálnou zmenou. Kým v počiatočných fázach dominovalo teplo z rádioaktívneho rozpadu, ktoré spôsobovalo naťahovanie kôry a vznik priekopových prepadlín či priamych rífov, neskôr sa tento zdroj tepla vyčerpal a nastúpila fáza chladenia. S ňou prevládol tlakový stres.

Výskum ukazuje, že vzniknuté lalokovité svahy sú geologicky mladé a dosahujú vek len 300 až 400 miliónov rokov. Ak by totiž formovanie zlomov prebiehalo nepretržite od skorších čias, dosahovali by rozmerov porovnateľných s tými na Marse či Merkúri, kde takéto svahy merajú stovky metrov na výšku. Súčasná rýchlosť zmršťovania Mesiaca je vypočítaná na 6 až 11 centimetrov za milión rokov, čo predstavuje zhruba 0,1 mikrometra za rok.

Roscosmos/NASA

Geologické procesy sú však kľúčovým faktorom pre bezpečnosť budúcich misií. Pohyb na aktívnych zlomoch pravdepodobne spôsobuje plytké mesačné zemetrasenia, ktoré v minulosti zaznamenala už seizmická sieť v rámci misie Apollo 12, a zároveň priamo súvisí s nedávnymi zosuvmi pôdy detekovanými v porovnávacích záberoch z LROC.

Budúce lunárne misie, obzvlášť tie početnejšie s rôznymi autonómnymi zariadeniami a väčším množstvom astronautov, budú musieť detailne dbať na to, kade sa pohybujú a kde budujú infraštruktúru. V niektorých oblastiach totiž môže byť ohrozená práve seizmickou aktivitou Mesiaca, ktorý navonok pôsobí mŕtvo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky