Európe hrozí návrat mrazov, ktoré si nevieme predstaviť. Vedci odhalili znepokojivé varovanie

Aktualizované 24.10.2026:

Európa môže v budúcnosti čeliť klimatickému otrasu, ktorý by zásadne zmenil podoby jej zimy, množstvo zrážok aj podmienky pre poľnohospodárstvo. Jedným z najvážnejších rizík zostáva výrazné oslabenie alebo kolaps atlantického oceánskeho systému AMOC, ktorý prenáša obrovské množstvo tepla smerom k európskemu kontinentu. Britské Národné oceánografické centrum 20. októbra 2026 zverejnilo najnovšie merania, podľa ktorých AMOC nadalej vykazuje trend oslabovania.

noc.ac.uk

Údaje z monitorovacieho programu RAPID, ktoré sleduje Atlantik od roku 2004, naznačujú pokles intenzity o 0,7 ± 0,6 sverdrupu za desaťročie. Jeden sverdrup pritom predstavuje milión kubických metrov vody za sekundu. Vedci upozorňujú, že aj keď sa odhadované tempo poklesu mierne zmenilo, celkový trend pretrváva. Dvadsaťročný záznam však zatiaľ neumožňuje spoľahlivo odlíšiť prirodzenú dlhodobú premenlivosť od človekom spôsobených zmien. Práve preto chcú merania vyhodnocovať minimálne do roku 2034. Oslabovanie tak zostáva vážnym varovaním nadchádzajúceho kolapsu a ak by k nemu došlo, Európu môže vrátiť 20 000 rokov späť v čase do doby ľadovej.

Kľúčový prúd slabne

Ďalšie podrobnosti priniesla štúdia zverejnená 21. októbra v časopise Ocean Science, v ktorej vedci analyzovali klimatické modely CMIP6. Podľa ich výsledkov sa oslabovanie AMOC v modelových scenároch začína prejavovať najmä vo vyšších zemepisných šírkach severného Atlantiku, približne medzi 45. a 61. stupňom severnej šírky, odkiaľ sa jeho účinky postupne prenášajú na juh. Tento proces pritom nie je rovnomerný.

V najextrémnejšom skúmanom emisnom scenári sa priemerná rýchlosť šírenia signálu oslabovania s pokračujúcimi zmenami znižovala približne z 3 na 1,4 stupňa zemepisnej šírky za rok. Výsledky ukazujú, že oceánske prúdenie môže reagovať na klimatické zmeny odlišne podľa oblasti aj intenzity otepľovania. Výskumníci zároveň naznačujú, že pozorovanie severnej časti Atlantiku by mohlo v budúcnosti poskytovať skoršie upozornenia na zmeny, ktoré sa neskôr prejavia v ďalších častiach oceánu. Zatiaľ však ide o modelové výsledky, nie o dôkaz, že kolaps už postupuje smerom k Európe.

Ešte prekvapivejšie zistenia priniesli vedci zo švajčiarskej ETH Zürich v štúdii publikovanej 23. októbra 2026. Ukázali, že výrazné oslabenie AMOC nemusí meniť iba teploty oceánov a atmosférické prúdenie, ale aj množstvo saharského prachu a vlastnosti oblakov nad severnou pologuľou. V klimatickom modeli simulovali oslabenie AMOC o 60 %, čo viedlo k zvýšeniu celkového množstva atmosférických aerosólov na severnej pologuli až o 41 %.

Dôvodom boli intenzívnejšie emisie saharského prachu a jeho dlhšie zotrvávanie v atmosfére. V zmiešaných oblakoch severných oblastí zároveň vzrástol počet ľadových kryštálikov približne o 32 %. Takéto zmeny môžu ovplyvňovať množstvo slnečného žiarenia, tvorbu zrážok aj regionálne ochladzovanie. Výsledky však nepredstavujú aktuálne namerané zvýšenie prašnosti. Ide o simuláciu, ktorá odhaľuje ďalšie možné dôsledky oslabenia oceánskeho prúdenia.

Do diskusie o hroziacej katastrofe však vstúpilo aj zistenie, ktoré spochybňuje predstavu neodvratného konca. Vedci z Dánskeho meteorologického inštitútu v štúdii publikovanej 14. októbra v Science Advances ukázali, že výrazne oslabený AMOC sa v ich klimatickom modeli dokázal postupne obnovovať, ak po období globálneho otepľovania nasledovalo ochladenie. Prúdenie sa pritom v niektorých simuláciách dostalo až na hodnoty, ktoré sa podľa bežne používaných prahov označujú za kolaps. Napriek tomu sa po zmene klimatických podmienok opäť posilňovalo.

Výsledok však neznamená, že skutočný oceánsky systém sa musí správať rovnako. Výskum vychádzal z jedného modelu a idealizovaných scenárov výrazného oteplenia a následného ochladzovania. Zároveň ukázal, že grónsky ľadový štít sa nemusí zotavovať spolu s oceánskym prúdením. Strata ľadu a následné zvyšovanie hladiny morí tak môžu pokračovať aj v prípade, že sa AMOC začne obnovovať.

Vráti sa doba ľadová?

Najnovšie vedecké poznatky preto prinášajú zložitejší obraz, než naznačovali staršie predpovede o bezprostrednom návrate do doby ľadovej. Výskum z októbrového čísla Nature Climate Change ukázal, že o stabilite AMOC nemusí rozhodovať iba konečná úroveň globálneho oteplenia, ale aj rýchlosť, akou k nemu dochádza. Pri pomalom zvyšovaní koncentrácie CO₂ dokázal model udržať stabilné prúdenie aj pri oteplení o 5,5 °C, zatiaľ čo pri rýchlejšom náraste nastal kolaps už pri oteplení približne o 2 °C. Tieto hodnoty sú výsledkami konkrétnych simulácií, nie presne určenými hranicami pre skutočnú planétu.

Ďalšia októbrová štúdia v PLOS Climate navyše upozornila na rozdiely medzi správaním klimatických modelov a pozorovanými signálmi možnej straty stability AMOC. Vedci sa tak zhodujú predovšetkým na tom, že oslabovanie oceánskej cirkulácie môže priniesť vážne klimatické následky, no jeho presný vývoj a riziko náhleho kolapsu zostávajú neisté. Pre Európu by výrazná destabilizácia znamenala potenciálne ochladenie niektorých oblastí, zmeny zrážok a narušenie poľnohospodárstva. O tom, či a kedy by sa takýto scenár mohol naplniť, však zatiaľ nemožno hovoriť s istotou.

Pôvodný článok:

Klimatické zmeny čoraz intenzívnejšie ovplyvňujú celý svet a už dlhšie sa toto slovné spojenie používa namiesto „globálneho otepľovania“. Dôvodom je zmätok, ktorý „globálne otepľovanie“ spôsobovalo a zároveň fakt, že ide len o časť celého problému. Kým priemerná svetová teplota rastie, niektoré oblasti môžu kvôli zmenám klímy prejsť zásadným ochladením.

Katastrofálne následky?

Vedci začali upozorňovať na možný kolaps tohto prúdu už v v roku 2023, avšak tentoraz prišli aj s ďalšími dátami, ktoré toto nepríjemné zistenie potvrdzujú. Dodávajú, že tento prúd začal spomaľovať už niekedy uprostred minulého storočia a k jeho vážnej destabilizácii prispieva najmä čoraz väčšie množstvo sladkej vody, ktorá sa uvoľňuje z topiacich sa ľadovcov.

To spôsobuje znižovanie pomeru soli v oceánoch, čím sa znižuje hustota vody a slabne tak celý proces, ktorý stojí za formáciou a udržiavaním takýchto prúdov. AMOC je pritom systém viacerých dôležitých prúdov, ktoré sú zodpovedné za prenos teplej vody smerom na sever, vďaka čomu zásobujú teplejšou a miernejšou klímou väčšinu Európy.

NASA/Goddard Space Flight Center's Scientific Visualization Studio

Ako vysvetlil portál ScienceAlert, autori štúdie upozornili na viacero zmien, ktoré kolaps tohto oceánskeho systému prinesie. Okrem drastickej zmeny teploty totiž dôjde k zásadnej zmene množstva zrážok a zakolíše aj hladina morí. Najväčšou hrozbou je však pre Európu práve teplota, ktorá môže v priemere poklesnúť natoľko, že hrozí menšia doba ľadová.

Precenili stabilitu

Problém je podľa expertov prítomní oveľa dlhšie, no samotný AMOC začali merať len v roku 2004. Vedci si kvôli tomu neboli istí, čo aktuálne merané trendy vývoja tohto prúdu vlastne znamenajú a aj keď sú si rizikom kolapsu istí, stále nik nevie, kedy presne príde. Naďalej však pokračujú na výskume a tvrdia, že keď sa im podarí zakomponovať všetky potrebné premenné, dokážu tento kolaps oveľa spoľahlivejšie predpovedať.

Momentálne sú presvedčení o tom, že po dosiahnutí bodu zlomu príde kolaps prúdu AMOC o jedno až štyri desaťročia. Obávajú sa tiež, že je tento bod v skutočnosti oveľa bližšie, než ukazujú doterajšie simulácie, ktoré sú zatiaľ nekompletné. Doterajšie poznatky totiž naznačujú, že je AMOC oveľa citlivejší na zmeny, než predpokladali staršie klimatické modely a predpovede.

Caesar a spol., 2018

„Táto nová štúdia potvrdzuje obavy, že minulé klimatické modely systematicky preceňovali stabilitu AMOCu,“ objasňuje klimatológ Stefan Rahmstorf. Ku kolapsu tohto prúdu dochádza podľa výskumu cyklicky každých niekoľko miliónov rokov, tentoraz však prichádza oveľa skôr – opäť kvôli aktivite ľudstva a silnému ovplyvňovaniu klímy na celej Zemi.

Nezvratné problémy nielen pre Európu

Najväčšmi je touto zmenou ohrozená práve Európa, v ktorej môžu klesnúť priemerné teploty až o 10 °C, v niektorých oblastiach dokonca až o 15 °C. To pochopiteľne zásadne naruší potravinovú bezpečnosť nielen celého kontinentu, ale celého sveta. Zvrátiť túto katastrofu už zrejme možné nie je, no podľa expertov môže včasné varovanie pomôcť aspoň čiastočne sa pripraviť na problémy, ktoré so sebou čoskoro prinesie.

Podľa doterajších pozorovaní sa AMOC nachádza vo svojom najslabšom bode za najmenej celé tisícročie a naďalej slabne, píše The Conversation. Pokles priemernej teploty o niekoľko stupňov by v prípade takejto katastrofy očakával nielen Európu, ale tiež Severnú Ameriku a časti Ázie.

Pri výskume, modeloch, simuláciách a experimentoch v spojitosti s kolapsom tohto prúdu prišli vedci na to, že niektoré časti Nórska zažijú pokles priemernej teploty až o desivých 20 °C, pričom celkové zmeny teplôt sa majú prejaviť v priebehu sto rokov. Nastupovať však budú oveľa rýchlejšie, než prebieha dnešné globálne otepľovanie, takže ich pocítime pomerne rýchlo. Ochladenie severnej hemisféry pritom znamená, že dôjde k otepleniu južnej hemisféry o niekoľko ďalších stupňov, teda sa v nej urýchli už tak prebiehajúce otepľovanie.

Freepik

bilanol/freepik

Situácia sa neprestáva komplikovať

Hroziaci kolaps AMOCu je pritom len jedným z mnohých problémov, ktoré sa vedcom podarilo v posledných rokoch identifikovať. Klíma planéty Zem je totiž ešte vždy nedostatočne chápaným systémom, ktorý je oveľa komplexnejší, než sa najprv zdalo a zároveň oveľa citlivejší, než ľudstvo verilo a dúfalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky