Francúzi ukázali novú ničivú zbraň. Jadrový kolos s 5 200 tonami dokáže útočiť aj na pevninu

Francúzsko posunulo do ďalšej fázy stavbu piatej jadrovej útočnej ponorky triedy Suffren. Rubis váži pod hladinou približne 5 200 ton, nesie torpéda, protilodné aj riadené strely a vďaka jadrovému pohonu nemusí pravidelne vystupovať k hladine kvôli dobíjaniu batérií či chodu dieselových motorov.

Ide o piaty zo šiestich plánovaných exemplárov triedy Suffren, ktoré vznikajú v rámci programu Barracuda a postupne nahrádzajú výrazne menšie ponorky starej triedy Rubis z 80. rokov. Samotný presun ešte neznamená, že je ponorka dokončená alebo pripravená na nasadenie. Nasledovať bude dokončovanie systémov, spustenie na vodu, skúšky pri móle a neskôr testovanie na mori. Až po ich zvládnutí môže plavidlo prevziať francúzske námorníctvo.

Nová útočná ponorka triedy Suffren tak prichádza ako kľúčový stĺp modernej obrannej stratégie Francúzska, ktoré si ako jediná členská krajina Európskej únie udržiava plnohodnotný a nezávislý jadrový arzenál.

Paríž stavia svoju odstrašujúcu silu na kombinácii vzdušných síl a predovšetkým na štyroch strategických ponorkách triedy Triomphant s balistickými raketami. Zatiaľ čo tieto giganty zaisťujú najvyššiu úroveň jadrového odstrašenia, nová flotila konvenčne vyzbrojených Suffrenov im bude kryť chrbát, chrániť francúzske námorníctvo a garantovať, že si krajina udrží pozíciu dominantnej vojenskej a námornej veľmoci v celoeurópskom priestore.

Nie je to ponorka s jadrovými raketami

Pri označení „jadrová ponorka“ je dôležité rozlišovať dve veci. Rubis (S639) používa jadrový reaktor ako zdroj energie, no patrí medzi útočné ponorky SSN a jej štandardná výzbroj je konvenčná. Nie je teda ekvivalentom francúzskych strategických ponoriek triedy Triomphant, ktorých úlohou je niesť balistické rakety s jadrovými hlavicami a zabezpečovať jadrové odstrašenie. Suffren má inú prácu.

Dokáže vyhľadávať a ničiť nepriateľské ponorky a hladinové plavidlá, tajne zbierať spravodajské informácie, chrániť francúzske strategické ponorky a sprevádzať dôležité zväzy vrátane lietadlovej lode. Francúzske ministerstvo obrany ju opisuje súčasne ako „lovca, osobného strážcu a spravodajského agenta“.

Marine nationale

5 200 ton a viac než 300 metrov pod hladinou

Suffreny sú oproti predchádzajúcej generácii podstatne väčšie. Naval Group uvádza dĺžku približne 99 metrov, priemer trupu 8,8 metra a výtlak 4 600 ton na hladine a 5 200 ton pod vodou. Konštrukcia je určená na ponory hlbšie ako 300 metrov.

O pohon sa stará tlakovodný jadrový reaktor odvodený od technológií používaných vo francúzskych strategických ponorkách a na lietadlovej lodi Charles de Gaulle. Jadrový pohon zásadne mení spôsob nasadenia, kedy ponorka nie je pri dlhých hliadkach limitovaná kapacitou batérie alebo potrebou nasávať vzduch pre dieselové motory.

Praktickým limitom sa tak skôr stávajú zásoby, údržba a výdrž posádky. Francúzske námorníctvo pri triede uvádza približne 70-dňovú autonómiu a vďaka rozsiahlej automatizácii stačí na jej prevádzku základná posádka približne 65 námorníkov. Pre tichší pohyb pod hladinou trieda používa aj pump-jet, teda zapuzdrenú formu lodnej vrtule. Znižovanie akustickej stopy je pri útočnej ponorke dôležité kvôli schopnosti odhaliť protivníka skôr ako si ho všimne on sám.

Torpéda nestačia. Dokáže útočiť stovky kilometrov do vnútrozemia

Rubis bude mať štvoricu 533-milimetrových torpédometov a zásobu približne 20 zbraní. Výzbroj môže tvoriť ťažké torpédo F21 určené proti lodiam a ponorkám a protilodná strela Exocet SM39. Najväčším rozdielom oproti starej generácii je však MdCN (Missile de Croisière Naval). Strela s plochou dráhou letu odpaľovanú z ponorky umožňuje zasahovať pozemné ciele vzdialené stovky kilometrov.

Suffreny tak už nemusia pôsobiť iba proti cieľom na mori. Francúzske námorníctvo túto schopnosť pri predchádzajúcej generácii útočných ponoriek nemalo. Trieda je zároveň konštruovaná na kladenie mín a jej bojový systém zahŕňa rozsiahlu sonarovú výbavu, ako predný sonar, bočné antény, vlečenú nízkofrekvenčnú anténu a sonar na vyhýbanie sa mínam.

Marine nationale

Pod vodou môže vysadiť aj špeciálne jednotky

Francúzi rozšírili aj úlohy, ktoré predchádzajúce ponorky zvládali iba obmedzene. Suffren má systém pre nasadenie špeciálnych síl a bojových potápačov. Za vežou môže niesť externý suchý hangár, do ktorého sa zmestí výstroj komand alebo podvodné transportné prostriedky. Rovnaký priestor môže v budúcnosti poslúžiť aj pri operáciách s bezposádkovými podvodnými systémami.

Tým sa z ponorky stáva viac ako iba platforma na torpéda. Môže sa nepozorovane priblížiť k pobrežiu, vysadiť špeciálnu jednotku, uskutočniť prieskum alebo zasiahnuť pozemný cieľ bez toho, aby sa musela vynoriť.

Francúzi chcú šesť kusov

Program Barracuda počíta celkovo so šiestimi ponorkami triedy Suffren. Ponorky Suffren, Duguay-Trouin a Tourville už vstúpili do aktívnej služby. Štvrtý De Grasse Francúzsko prevzalo v júni 2026 a pripravovalo ho na plné operačné nasadenie. Rubis je piata a posledná Casabianca zostáva vo výrobe. Francúzsky rezort obrany počíta s dokončením celej šestice najneskôr do roku 2030. Na programe sa pritom podľa ministerstva podieľalo viac ako 10-tisíc ľudí a približne 800 spoločností.

Pre Francúzsko nejde iba o výmenu starých lodí kus za kus. Suffren je približne dvojnásobne ťažší než staré útočné ponorky, nesie širšiu paletu zbraní a po prvý raz dáva francúzskej útočnej ponorkovej flotile schopnosť nepozorovane odpáliť riadenú strelu proti cieľu hlboko na pevnine.

Čítajte viac z kategórie: Novinky