Sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA), známa ako Mars Express, je vo vesmíre už takmer 20 rokov a používa pritom operačným systém, ktorý je založený na dávno prekonanom Windowse 98. Teraz však konečne dostane svoj veľký upgrade, informuje Interesting Engineering.

Mars Express sa dostal do vesmíru 2. júna roku 2003 na palube ruskej rakety Sojuz a funguje oveľa dlhšie, než pôvodne mal. Vedci sa snažili jeho systémy zefektívniť, avšak práve zastaralý operačný systém túto snahu zásadne obmedzoval.

ESA

Windows 11 asi nedostane

Nie je síce známe, na aký systém sonda po novom prejde, avšak aktualizácia jej (okrem iného) umožní nazrieť pod povrch Marsu a jeho mesiaca Phobos oveľa detailnejšie než doteraz, píše The Verge.

„Je však nepravdepodobné, že tím vylepšil procesor a povolil v BIOSe platformu TPM 2.0, aby nainštalovali Windows 11,“ žartuje portál s odkazom na špecifické požiadavky nového operačného systému spoločnosti Microsoft. Vesmírne sondy používajú širokú škálu systémov a napríklad vrtuľník Ingenuity na povrchu Marsu zužitkoval Linux.

ESA aktualizáciou vylepší najmä zariadenie MARSIS (Pokročilý marťanský radar pre podpovrchové a ionosférické sondovanie), ktoré zastaralý operačný systém používa. Mars Express sa nachádza na vysoko excentrickej orbite okolo Marsu a na konte má množstvo dôležitých objavov a pozorovaní.

Sieť marťanských sond

Mars Express je jedna z mála sond, landerov a roverov, ktoré ľudstvo k Marsu dostalo a dodnes operujú. Aktívnych je v dnešnej dobe len 8 družíc na marťanskej orbite, z ktorých tri sú americké, jedna čínska, európska a jedna indická. Ďalšia je výsledkom spolupráce Európy a Ruska a sonda Hope patrí Spojeným arabským emirátom.

Ilustrácia pristátia rovera Perseverance s helikoptérou Ingenuity na Marse. Zdroj: NASA

Európsky Mars Express z nich nie je najstaršia a o približne dva roky ju prekonáva americký orbiter 2001 Mars Odyssey, pomenovaný kvôli roku štartu podľa legendárneho kinematografického diela 2001: Vesmírna odysea od režiséra Stanleyho Kubricka.

Medzi najstaršie sondy celkovo patrí Voyager 1 a 2, ktoré sú zároveň najvzdialenejšie od Zeme. NASA však plánuje ich koniec, ktorý je už za rohom a okrem nižšej produkcie energie majú problémy aj so zvyškom hardvéru.