Vesmírny výskum sa už čoskoro dočká konca jednej éry. Ako totiž informuje Futurism, legendárne sondy Voyager, ktoré sa postupom času stali najvzdialenejšími objektami, aké ľudstvo kedy vyrobilo, strácajú silu.

NASA sa pripravuje na ukončenie ich rekordne dlhej cesty a už je jasné, ako bude toto finále vyzerať.

Takmer 50 rokov

Prvá sonda Voyager 2 sa dostala do vesmíru ešte 20 augusta roku 1977 na palube rakety Titan IIIE. Jej dvojča vzlietlo len o niekoľko dní neskôr, 5. septembra, na rovnakej rakete, ktorá tým ukončila svoju prevádzku a viac žiadny náklad nevyniesla.

Voyager 2 už strávil vo vesmíre 44 rokov a takmer 10 mesiacov, pričom naďalej z väčšej časti funguje.

Jedná sa o naozaj neuveriteľnú vytrvalosť, keďže svoju pôvodne určenú misiu tým prekonáva približne 10-násobne.

To však už čoskoro končí a éru sond Voyager NASA ukončí v roku 2025, keďže sa im pomaly míňa potrebná energia. Voyager 1 navyše narazil na problémy a nedávno začal vysielať k Zemi nezmyselné dáta.

NASA/MSFC

Problémom je energia

S klasickými solárnymi panelmi by si žiadna sonda v tak ohromnej vzdialenosti od Slnka rozhodne nepomohla. Obe družice Voyager sú preto vybavené termoelektrickými generátormi, ktoré obsahujú 24 stlačených gúľ oxidu plutónia, pričom pri štarte vyrábali dostatok tepla na vyprodukovanie 157 W výkonu v podobe elektrickej energie.

Takéto generátory má každá sonda tri a celkovo tak dokázali produkovať približne 470 W.

Generátory zostarli

Ich termoelektrické generátory ale postupne starli a ich energetický výstup klesal. NASA tak musela postupne vypínať jednotlivé funkcie, aby ostal dostatok energie na tie dôležitejšie – táto praktika je bežná aj pri iných sondách či dokonca roveroch na povrchu Marsu, ktorých solárne panely alebo, ako v prípade roveru Perseverance, termoelektrické generátory, časom oslabnú.

Konštrukcia komunikačnej antény sondy Voyager. Zdroj: NASA/JPL-Caltech

Aj po takmer 50 rokoch prinášajú sondy Voyager kľúčové informácie o kozme okolo nás a ako prvé ochutnali medzihviezdny priestor, aj keď sú od ďalšej najbližšej hviezdy vzdialené ešte celé tisícročia.

Ak bude mať Voyager 2 šťastie a nič nenaruší jeho trajektóriu, o 296 000 rokov preletí okolo hviezdy Sirius. Voyager 1 preletí o niečo skôr, o 40 000 rokov, okolo hviezdy Gliese 445 – z týchto stretnutí však ľudstvo žiadne dáta nezíska.

Ďakujeme pozícii planét

Za jedinečný projekt misií Voyager ľudstvo ďakuje vzácnej pozícií planét, na ktorú začal ako prvý upozorňovať Gary Flandro, študent aeronautiky z Kalifornského inštitútu technológií.

Flandrova úloha spočívala v identifikácii najefektívnejšej cesty, ktorou je možné dopraviť sondu k Jupiteri či ešte ďalej – k Saturnu, Uránu alebo Neptúnu, píše Scientific American.

Bez pokročilých počítačových simulácií dokázal pomocou ceruzky a papiera identifikovať trajektóriu, ktorá umožnila zdanlivo nemožné. Všetky štyri spomínané planéty vytvorili spolu zo Zemou gigantický oblúk, ktorý mohli sondy využiť pre gravitačnú asistenciu. Kým Voyager 1 použil asistenciu Jupitera a Saturnu, Voyager 2 obletel všetky štyri planéty.

NASA/JPL-Caltech

Obe sondy môžu odísť do vesmírneho dôchodku s hrdosťou a veriť, že ich raz ľudstvo nahradí čímsi ešte rýchlejším a trvácnejším. Vedci napríklad navrhujú jedinečnú misiu k záhadnému objektu ʻOumuamua, ktorý mohol podľa niektorých patriť mimozemskej civilizácii pre jeho nevysvetlené zrýchlenie. Tá má potrvať takisto desaťročia a potrebuje raketu SLS, ktorá zatiaľ nefunguje.