Extrémne horúčavy sa zvyčajne hodnotia podľa priemernej alebo maximálnej dennej teploty. Nová globálna analýza, na ktorú upozornil portál Earth, však ukazuje, že takýto spôsob merania môže prehliadať významnú časť nebezpečného tepla. Do konca storočia môže mať jeden horúci deň pri veľmi vysokých emisiách skleníkových plynov viac ako 20 hodín extrémneho tepla.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneKeď meteorológovia hovoria o horúcom dni, často sa sústreďujú na najvyššiu teplotu alebo priemer za 24 hodín. Takéto údaje sú užitočné, no nedokážu vždy zachytiť, ako dlho je ľudské telo, budovy či ekosystémy vystavené nebezpečným podmienkam.
Práve na tento problém sa zamerali Xiaoping Liu a jeho kolegovia. Namiesto hodnotenia teploty iba raz za deň sledovali každú hodinu samostatne. Výsledky ukazujú, že extrémne teplo sa objavuje aj počas dní, ktoré by podľa bežných denných ukazovateľov neboli označené ako horúce.
Hodiny extrémneho tepla pribúdajú
Výskumníci analyzovali teploty nad pevninou na celom svete v období od roku 1981 do 2023. Pre každú hodinu letného dňa stanovili lokálny prah extrémneho tepla na základe teplôt zaznamenaných v rokoch 1981 až 2010. Za extrémne horúcu hodinu považovali obdobie, keď teplota prekročila hodnotu, ktorá bola v danom mieste a čase prekročená iba v približne 10 percentách prípadov.
Výsledok je šokujúci. V sledovanom období zažívali pevninské oblasti v priemere približne 269 hodín extrémneho tepla počas každého leta. Viac ako 80 percent globálnej pevniny zároveň zaznamenalo rast počtu takýchto hodín. Priemerný nárast dosahoval približne 62 hodín za desaťročie. Zaujímavé pritom je, že extrémne teplo nepribúdalo iba počas dňa. Ešte rýchlejšie sa zvyšovali teploty počas noci.
Najväčší problém môže prísť po západe slnka
Horúce noci predstavujú osobitný problém. Za normálnych podmienok poskytuje noc ľuďom aj budovám čas na ochladenie po horúcom dni. Ak však vysoké teploty pretrvávajú aj po západe slnka, telo sa nedokáže dostatočne zotaviť a interiér budov môže zostať rozpálený až do rána. Práve nočné hodiny pritom bežné denné ukazovatele môžu prehliadnuť.
Výskumníci zistili, že približne 28 percent všetkých extrémne horúcich hodín sa odohralo počas dní, ktoré neprekročili denný prah pre extrémne teplo. Ide v priemere o približne 77 hodín skrytého tepelného zaťaženia každé leto. To znamená, že deň nemusí byť podľa tradičných meraní mimoriadne horúci, no niekoľko hodín počas neho môže byť pre ľudí stále nebezpečných.
Analýza sa následne pozrela aj na budúcnosť. Vedci porovnali dva možné scenáre vývoja klímy – miernejšie emisie a scenár s veľmi vysokými emisiami skleníkových plynov. V období 2001 až 2023 obsahoval priemerný horúci deň približne 16,4 hodiny extrémneho tepla. Podľa projekcií by sa v rokoch 2070 až 2099 toto číslo mohlo zvýšiť približne na 19 hodín pri miernejšom emisnom scenári a až na 21 hodín pri veľmi vysokých emisiách.

Situácia by sa zhoršila aj počas dní, ktoré by neboli klasifikované ako horúce. Pri veľmi vysokých emisiách by mohli obsahovať približne päť hodín extrémneho tepla. Podľa modelov by až 88 percent globálnej pevniny mohlo do konca storočia zažívať počas priemerného horúceho dňa viac ako 20 hodín extrémneho tepla.
Projekcie ukazujú ďalší znepokojivý trend. Približne 70 percent budúceho extrémneho tepla počas dní, ktoré nebudú označené ako horúce, by sa mohlo objavovať v noci. To môže byť významné najmä pre oblasti, kde ľudia nemajú prístup ku klimatizácii alebo iným spôsobom ochladzovania.
Vedci zároveň porovnali hodinové a denné vystavenie teplu s údajmi o úmrtiach súvisiacich s horúčavami v 159 krajinách v rokoch 2001 až 2020. V približne 70 percentách krajín súviselo vyššie vystavenie teplu s vyššou úmrtnosťou.
Hodinové meranie pritom vo všeobecnosti lepšie zodpovedalo údajom o úmrtiach než klasické denné ukazovatele, predovšetkým v tropických oblastiach.
Najväčšie riziko nesú zraniteľnejšie krajiny
Výskumníci odhadli, že v rokoch 2001 až 2020 predstavovalo celosvetové vystavenie extrémnemu teplu približne 2,10 bilióna osobohodín ročne. Takmer 29 percent tohto vystavenia pripadalo na dni, ktoré denné merania neoznačili ako extrémne. Budúcnosť pritom môže priniesť výrazný nárast. Pri miernejšom emisnom scenári by sa celkové vystavenie mohlo do konca storočia zvýšiť o približne 369 percent, zatiaľ čo pri veľmi vysokých emisiách až o 481 percent.
Viac ako tri štvrtiny súčasného aj budúceho vystavenia pritom pripadajú na krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Mnohé z nich majú zároveň obmedzené možnosti, ako obyvateľstvo pred extrémnym teplom chrániť.
Budúcnosť môže ukázať viac „skrytých“ horúčav
Výsledky neznamenajú, že každá hodina extrémneho tepla automaticky spôsobí zdravotné problémy alebo úmrtia. Modely zároveň predstavujú možné budúce scenáre, nie presnú predpoveď toho, čo sa určite stane. Výskum však upozorňuje na dôležitý problém: jeden údaj za celý deň nemusí dostatočne vystihovať skutočné tepelné zaťaženie.
Ak sa budú horúčavy predlžovať do večera, noci a skorých ranných hodín, tradičné systémy varovania môžu niektoré nebezpečné obdobia prehliadnuť.
Sledovanie teploty po jednotlivých hodinách by preto mohlo v budúcnosti pomôcť presnejšie načasovať varovania, zdravotné opatrenia či zásahy počas vĺn horúčav. Vedci zároveň upozorňujú na potrebu lepšie sledovať krátke a náhle teplotné skoky, ktoré môžu vytvárať nebezpečné podmienky aj v dňoch, ktoré ako extrémne horúce na prvý pohľad nevyzerajú.
Čítajte viac z kategórie: Ekológia
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Odporcom došli slová: 30-ročnej fotovoltike odmerali výkon, výsledok je zarážajúci

Na Slovensku vznikne obrovský nový zdroj energie. Elektrinu vyrobí z 280 000 ton odpadu ročne

Vedci odhalili štyri hranice, ktoré udržiavajú Zem v bezpečí. Tri sme už prekročili, varujú

Európsky rebríček čistoty ovzdušia skončil veľkým fiaskom. Takto dopadlo Slovensko

Zálohovanie fliaš by mohlo skončiť. Vedci našli oveľa lepšie využitie plastov, ktoré pomôže ekonomike
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Slováci na Netflixe objavili nový klenot. Neznámy seriál má na ČSFD až 83 %
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ

