Podľa najnovšej štúdie zverejnenej v žurnále Nature Communications je Mesiac pokrytý až 10-násobne väčším množstvom kráterov, než sme si doposiaľ mysleli. Za ich objavom stojí umelá inteligencia a tím vedcov z Tilinskej univerzity v Číne.

Množstvo kráterov je ohromujúce

Kým ľudia sa Mesiaca nedotkli už viac než 48 rokov, sondy sa po jej povrchu a obežných dráhach premávajú pomerne pravidelne a jeho podrobný výskum nikdy neustal.

Nové krátery objavila umelá inteligencia po tom, čo jej tím vedcov poskytol veľké množstvo dát z čínskych sond na obežnej dráhe Mesiaca. Výsledkom je až 109 956 nových kráterov v regiónoch nízkej a strednej zemepisnej šírky.

Toto číslo je viac ako desaťkrát väčšie ako pôvodne zaznamenané množstvo oficiálne uznávané Medzinárodnou astronomickou úniou a jedná sa tiež o najväčšiu automatickú databázu lunárnych kráterov. Nie je to jediný úspech Číny týkajúci sa Mesiaca – len pred pár dňami totiž na Zem dopravili lunárny regolit viac než štyridsať rokov od poslednej vzorky.

Distribúcia známych a datovaných kráterov podľa éry ich vzniku. Zdroj: Chen Yang a spol., doi:10.1038/s41467-020-20215-y

Prastaré krátery rôznych veľkostí

Väčšina kráterov, ktoré štúdia uvádza, sú označené ako malé či stredné. Napriek takémuto prívlastku sa však veľkosti ich priemeru pohybujú od jedného do sto kilometrov. Softvér navyše detegoval aj oveľa väčšie, s nepravidelným tvarom a značne ovplyvnené eróziou dosahujúce veľkosti až 550 km, píše LiveScience.

Ako však informoval The Guardian, najväčší známy kráter na Mesiaci má ešte väčší priemer, a to približne 2500 km a s hĺbkou okolo 7 km, pričom je jedným z najväčších v Slnečnej sústave. Nachádza sa na odvrátenej strane a Čína v ňom pristála so svojou sondou Chang’e-4 3. januára 2019.

Krátery na povrchu Mesiaca slúžia ako relikvie minulosti, ktoré nám prezrádzajú mnoho o tom, ako sa formoval nielen Mesiac samotný, ale i Zem a celý hviezdny systém. Podľa veľkosti a hĺbky tiež umelá inteligencia dokázala určiť vek až 19 000 z týchto kráterov, pričom niektoré z nich sa datujú do éry až štyri miliardy rokov nazad. Takéto podrobné mapovanie územia je veľmi dôležité nielen pre pochopenie formovanie planét, ale tiež pre nadchádzajúcu kolonizáciu Mesiaca.

NASA

Sonda, ktorá len nedávno priniesla vzorky lunárneho prachu na Zem, sa dočká ďalšieho využitia. Vedci chcú svoj algoritmus na rozoznávanie kráterov vylepšiť práve dátami z tejto misie, vďaka čomu sa ďalšia detekcia spresní. Rovnaký systém v budúcnosti využijú aj pri mapovaní iných telies slnečnej sústavy vrátane Marsu.