Číne sa úspešne podarilo zakončiť svoju doposiaľ najzložitejšiu a najkomplexnejšiu vesmírnu misiu. Návratová kapsula ambicióznej misie Čchang-e 5 v stredu 16. decembra 2020 vo večerných hodinách úspešne dopadla na Zem aj so vzorkami lunárneho povrchu, o téme informoval portál BBC.

Už je to viac ako 40 rokov, čo misie Apollo a Luna priniesli vzorky hornín z povrchu Mesiaca. Posledná návšteva nášho jediného prirodzeného satelitu s cieľom odobratia vzoriek sa odohrala ešte 70. rokoch minulého storočia. O posledné privezené vzorky z Mesiaca sa vtedy postarala sovietska kozmická sonda Luna 24, respektíve jej návratová kapsula, ktorá 22. augusta 1974 dopravila na Zem 170 gramov hornín z lunárneho povrchu, upozornil web Spaceflightnow.

Návratová kapsula sondy Čchang-e 5. Screeshot/ The Telegraph/ Youtube

Kľúčovou úlohou misie bolo odobratie vzoriek z povrchu Mesiaca

Po dlhých 44 rokoch tak misia Čchang-e 5 prerušuje tento výskumný útlm Mesiaca a snaží sa posunúť všeobecné chápanie nášho prirodzeného satelitu a Slnečnej sústavy opäť o krok vpred. K samotnému pristátiu sondy na Mesiaci došlo ani nie pred mesiacom.

Čchang-e 5 pristála na lunárny povrch 1. decembra a z dôvodu využívania solárneho pohonu a svojej konštrukcie, ktorá nebola určená na dlhodobý pobyt, sa zdržala iba pár dní, píše portál NewScientist.

Kľúčovou úlohou misie bolo pristátie na Mesiaci a vyvŕtanie diery hlbokej približne dva metre, z ktorej sonda odobrala vzorky hornín a prachu. Čchang-e 5 odobrala vzorky neďaleko 70 kilometrov širokého vulkanického valu Mons Rümker nachádzajúceho sa na privrátenej strane Mesiaca. Keďže celé pristátie sonda zdokumentovala, máš možnosť si ho pozrieť aj ty na tomto odkaze.

Priebeh misie

Poslednú časť misie, a teda návrat vzoriek na Zem, sa sonde podarilo splniť dokonale. 3. decembra po odlete z povrchu Mesiaca čakala na tento vzletový modul jeho návratová časť. K úspešnému spojeniu týchto dvoch častí došlo 5. decembra, pričom išlo historicky o vôbec prvé autonómne dokovanie medzi dvoma robotickými modulmi v okolí iného planetárneho telesa.

Návratová kapsula sondy Čchang-e 5. Screeshot/ The Telegraph/ Youtube

Po dokončení týchto operácii vzletový modul presunul kontajner so vzorkami do návratového modulu. Nepotrebná časť sondy bola následne podľa plánov odhodená a 7. decembra narazila na povrch Mesiaca. Návratový modul obsahujúci vzorky v piatok 11. decembra zväčšil svoju obežnú dráhu a v sobotu 13. decembra zapálil trysky. Následne sa počas 22 minút trvajúceho manévru vymanil z gravitačného zovretia Mesiaca a vydal sa smerom k Zemi.

Keď sa návratový modul priblížil k Zemi, uvoľnil kapsulu so vzorkami, ktorá sa odrazila od atmosféry. Odrazenie slúžilo na spomalenie pádu a zníženie teploty návratovej kapsule, pretože počiatočná rýchlosť bola až 40 000 km/h.

K pristátiu návratovej kapsule na Zem došlo 16. decembra v Mongolsku vo večerných hodinách. Presný čas pristátia Čína nezverejnila.

Návratovú kapsulu objavil záchranný tím z vrtuľníka pomocou infračervených kamier. Následne bola kapsula dohľadaná pozemným tímom. Vzorky budú ešte počas tohto týždňa prepravené do čínskeho Národného astronomického observatória, kde budú dôkladne analyzované. Čína tiež prisľúbila, že o tento vzácny náklad sa podelí aj s ďalšími medzinárodnými organizáciami, informoval ScienceMag.

Jednou z najdôležitejších analýz, ktoré vedci vykonajú, je meranie veku hornín a meranie toho, ako na ne v priebehu času pôsobilo vesmírne prostredie.

„Myslíme si, že oblasť, na ktorej pristál Čchang-e 5 predstavuje jeden z najmladších lávových prúdov na povrchu mesiaca,“ hovorí vedkyňa Jessica Barnes. „Ak dokážeme lepšie obmedziť vek tejto oblasti, môžeme oveľa prísnejšie obmedziť vek povrchov okolo celej slnečnej sústavy.“

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom