19. decembra roku 1972 na Zemi pristál veliteľský modul kozmickej lode Apollo a na jeho palube astronauti, ktorí sa ako poslední prechádzali po povrchu Mesiaca. Od misie Apollo 17 prešlo takmer 50 rokov, no na Mesiac sa človek dodnes nevrátil. Aké sú naše vyhliadky na budúcnosť kozmického dobývania?

Apollo 17, posledný dotyk luny

Misia Apollo 17 odštartovala 7. decembra roku 1972 a mohutná raketa Saturn V vyniesla do vesmíru troch astronautov. Eugene Andrew Cernan, Harrison Hagan Schmitt a Ronald Ellwin Evans zamierili v kozmickej lodi Apollo smerom na Mesiac a za sebou zanechali generácie, ktoré čosi také videli naposledy.

Raketa Saturn V pred štartom misie Apollo 17. Zdroj: NASA

Cernan a Schmitt strávili na povrchu Mesiaca celé tri dni, pričom vykonali až tri výstupy z modulu, z ktorých každý trval vyše sedem hodín, čo je najviac zo všetkých misií Apollo. Expedícia dosiahla niekoľko ďalších prvenstiev, ako prvý let s americkou posádkou v noci, posledný let rakety Saturn V s posádkou či najväčšie množstvo navrátených lunárnych vzoriek, píše NASA.

Ako je však známe, žiadna z nich neostala použiteľná kvôli zlyhaniu ich nádrží a následnej kontaminácii. Len pár dní nazad sa Číne podarilo na Zem opäť priniesť vzorky mesačného regolitu, vďaka čomu ich môžu vedci oveľa lepšie preskúmať.

Išlo tiež o tretiu expedíciu Apollo, ktorá mala na povrchu Mesiaca vlastný rover, na ktorom prešli celkovo až 35 km a o prvú expedíciu, ktorej posádka neobsahovala bývalého testovacieho pilota. Toho nahradil práve Harrison Schmitt, skúsený geológ.

Povrch Mesiaca opustili 14. decembra a nášmu najbližšiemu vesmírnemu susedovi ľudia zamávali na rozlúčku – to však ešte netušili, na akú dlhú dobu.

Posledné slová, ktoré Mesiac počas nášho náhleho zmiznutia počul, vyriekol veliteľ Eugene Cernan:

„Odchádzame tak, ako sme sem prišli. V mieri a s nádejou pre celé ľudstvo“.

Nádeje sú krásne, realita však neúprosná

19. decembra 1972 sa traja astronauti úspešne vrátili zo svojej životnej expedície. Pre dvoch z nich sa tým skončil jediný vesmírny let v živote, pre Cernana tretí a taktiež posledný. Traja odvážni muži zakončili výpravu, na ktorú dnes mnohí ani len nepamätajú. Bol to síce malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo, no následne sme kráčať prestali.

Miesto toho nastala v letoch s ľudskou posádkou istá miera stagnácie a neistého prešľapovania z miesta na miesto na obežnej dráhe Zeme, kde sme postavili doteraz najväčšiu vesmírnu stanicu – tá len nedávno oslávila 20 rokov nepretržitej ľudskej prítomnosti na svojej palube.

Wikimedia

Ďalej než na ISS sa odvtedy dostali len robotické sondy. Je však nutné podotknúť, že tie dokážu vykonať oveľa viac práce za oveľa jednoduchších podmienok ako človek. Stráca sa nadšenie a istá miera poetickosti, ktorá ľudské vesmírne výpravy charakterizuje. Miesto nich nastúpil pragmatizmus v podobe stoviek sond a satelitov, ktoré našim technológiám priniesli skutočne mnoho, čo im rozhodne nemožno odoprieť.

Spomína si ešte na nás?

Svet sa za tých 50 rokov zmenil k nepoznaniu, avšak jedno sme si zachovali – túžbu búrať hranice nemožného a neustále napredovať. To je jedným z dôvodov, prečo vesmírny priemysel v posledných rokoch ožíva, naberá druhý dych a zdá sa, že tentoraz ho len tak čosi neskolí.

Masívna kolónia na jednom z pólov Mesiaca. zdroj: SOM

Na ISS po prvý raz v histórii dopravila astronautov súkromná firma SpaceX, kým sa NASA vracia na Mesiac – o tejto udalosti podrobne informuje na svojom webe dedikovanom programu Artemis.

Tentokrát však za sprievodu súkromných firiem ako Blue Origin, SpaceX, Lockheed Martin či Dynetics. Pridá sa i Európska vesmírna agentúra, ktorá má obrovské plány. Na Mesiaci chce totiž vybudovať trvalú kolóniu, ktorá časom nadobudne samostatnosť.

Naše ambície však dnes siahajú ešte ďalej. SpaceX, firma excentrického miliardára Elona Muska, sa chystá nielen na Mesiac v rámci programu Artemis, ale ešte ďalej. Na Marse plánuje vybudovať kolóniu a do roku 2050 zvýšiť jej populáciu až na celý jeden milión ľudí. Cieľ je jasný, ľudstvo sa musí stať medziplanetárnym druhom ako pre zachovanie rodu, tak i pre budúcnosť, ktorá nekončí na planéte Zem.

SpaceX

Čo budúcnosť a najbližšie roky prinesú, ostáva otázne, istota však neprestáva rásť. 19. december visí nad našimi hlavami ako varovný prst, nechceme totiž znovu zažiť posledný návrat zo vzdialených zákutí kozmu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda