Elektronické občianske preukazy: Nočná mora Slovenska alebo krok k jednoduchšej budúcnosti?

Napriek tomu, že občiansky preukaz (OP) s elektronickým čipom je vydávaný už od konca roka 2013, množstvo občanov SR stále netuší, respektíve nemá dosť informácii o tom, na čo vlastne nový typ občianského preukazu slúži, ako sa vybavuje, čo sú jeho výhody či nevýhody. Práve kvôli týmto skutočnostiam a tomu, že elektronický OP bude do roku 2021 povinní pre všetkých občanov sme sa rozhodli pripraviť všeobecný prehľad najdôležitejších informácií o OP s elektronickým čipom.

Ústredný portál verejnej správy definuje OP s elektronickým čipom ako identifikačnú kartu, ktorá slúži na preukázanie totožnosti občana SR pri osobnom styku s úradmi a inštitúciami. Rozdiel oproti klasickej občianke spočíva v elektronickom čipe, ktorý umožňuje preukazovanie totožnosti občana v elektronickom prostredí pri využívaní elektronických služieb verejnej správy, teda e-Government služieb. Zavedenie takéhoto typu dokladu je podmienené procesom elektronizácie verejnej správy, ktorá je síce na Slovensku momentálne ešte len na začiatku, ale podmienky sa postupne začínajú zlepšovať.

Prečítajte si tiež!
Slovensko sa posunie vpred míľovými krokmi. Čakajú nás veľké zmeny v digitalizácii

Ako si vybaviť eID

Vybavenie

Vybavenie elektronickej identifikačnej karty (OP s elektronickým čipom) pozostáva z dvoch základných bodov, ktorými sú žiadosť o vybavenie a následná aktivácia. Žiadosť o vybavenie je možné podať na ktoromkoľvek oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru, pričom to nemusí byť len na mieste trvalého pobytu. Vybavenie nového preukazu do 30 dní je spoplatnené sumou 4,5 € a je možné si ho zaslať na akúkoľvek adresu na území Slovenska.

Pre vybavenie OP s čipom je potrebný len starý, teda klasický OP, zakúpený kolok v hodnote 4,5 € a trvalý pobyt na územi SR. V neposlednom rade je pri podaní žiadosti o vybavenie potrebné uviesť, že máte záujem aj o aktivovanie elektronického podpisu a jeho kvalifikované využívanie (plní rovnakú úlohu ako ručne vytvorený podpis).

Pre elektronickú komunikáciu napríklad so štátnymi systémami je potrebné zvoliť bezpečnostný kód, ktorý sa označuje BOK. Jeho aktiváciu je možné vykonať taktiež len na policajnom oddelení, ideálne hneď pri žiadosti o vydanie OP s čipom.

Zobraziť celú galériu (5)

MV SR

Používanie

Po žiadosti o vybavenie a následnom vybavení prichádza na rad samotné používanie OP s čipom v praxi. Pred jeho používaním je potrebné vykonať ešte zopár potrebných vecí, konkrétne mať softvérové vybavenie v počítači a kontaktnú čítačku čipových kariet. Softvér je na bezplatné stiahnutie k dispozícii na portáli Ministerstva vnútra SR, ale aj na stránke ústredného portálu verejnej správy.

Čítačku spolu s potrebným príslušenstvom získa žiadateľ pri vydaní OP s čipom na príslušnom Policajnom oddelení. Následne sa cez portál slovensko.sk stačí prihlásiť do elektronickej schránky a využívať všetky výhody, ktoré sú občanovi s platným OP s čipom ponúknuté.

Zobraziť celú galériu (5)

slovensko.sk

Kde všade sa dá OP s čipom použiť

Ako už bolo spomenuté, elektronizácia OP slúži predovšetkým na preukazovanie totožnosti pri osobnom styku s úradmi a inšitúciami, no hlavným cieľom je uľahčiť preukazovanie totožnosti v elektronickom prostredí.

Medzi elektronické služby ústredný portál verejnej správy zaraďuje nasledovné: nahlasovanie zmien, podávanie žiadostí, sťažností či žalôb, ale aj služby katastra, daňového úradu, eHealth a eVoting. V prípade volieb prostredníctvom internetu však táto možnosť slúži len na vybavenie voličského preukazu, nie na priamu voľbu prostredníctvom internetu ako to je napríkald v prípade Estónska.

Prečítajte si tiež!
Slovensko sa posunie vpred míľovými krokmi. Čakajú nás veľké zmeny v digitalizácii

Aj napriek tomu, že v súčasnosti sa čoraz častejšie pracuje na digitalizácii spoločnosti a odstránení byrokracie je posun vpred pomerne malý. Na druhej strane aj množstvo zavedených vecí, ktoré sú napríklad na portáli slovensko.sk v praxi nefunguje tak, ako by sa očakávalo.

Častá kritika zo strany obyvateľov súvisí najmä s množstvom peňazí, ktoré sú na konkrétne projekty použité, no výsledok stále nie je stopercentný. Určite si mnohí spomenú aj na kampaň slovensko.digital, ktorá upozorňovala na predražené IT zákazky štátu platené z eurofondov a daní bežných občanov.

Nespokojnosť občanov potvrdzujú aj výsledky menšieho prieskumu, ktorý sme sa rozhodli vytvoriť na našom Instagrame. Používateľov sme sa opýtali 3 jednoduché otázky, pričom na každú odpovedalo približne 1600 používateľov.

Podľa dostupných informácii Ministerstva vnútra SR bolo vydaných už vyše 3 miliónov OP s čipom (250-tisíc držiteľov má na ňom aj certifikáty pre vytváranie elektronického podpisu) a aj anketa ukázala, že elektronickým identifikačným preukazom disponuje prevažná väčšina zúčastnených.

Nedotiahnutie niektorých služieb, ktoré sú poskytnuté občanom s elektronickou občiankou či nevedomosť o ich používaní sa odzrkadlili na štatistike slabých 7 % používateľov, ktorí v praxi využívajú služby vyplývajúce z eID. Celková spokojnosť občanov je taktiež dá sa povedať na bode mrazu, nakoľko až 80 % ľudí pri vyplnení ankety uviedlo, že by sa v tejto oblasti malo zmeniť veľa vecí.

Ako je na tom bezpečnosť?

Práve táto oblasť dnes predstavuje tú najskloňovanejšiu tému nie len v rámci OP s čipom, ale v každodennom živote, kedy sa ochrana osobných údajov stáva čoraz potrebnejšia a dôležitejšia. Téma bezpečnosti sa však stáva skvelým námetom pre rôznych konšpirátorov a šíriteľov falošných či poplašných správ.

Rovnako to bolo aj v prípade zavedenia čipu do OP, kedy sa na internete a konšpiračných weboch začalo objavovať množstvo vyjadrení určitých politikov, medzi ktorými sa (v predvolebnom období do Európskeho parlamentu) objavil aj Milan Krajniak či Marián Kotleba.

Všetko to začalo článkom kontroverzného portálu Hlavné správy, kde nepotvrdené a neoverené výroky v článku odkazujú na nové zmeny EÚ, ktorá sa pripravuje na zvýšenie bezpečnosti OP. Tieto doklady totožnosti majú disponovať čipmi, ktoré budú obsahovať informácie o občanoch, no k nim sa dostanú len poverené osoby a čítanie informácií nebude možné na vzdialenosť väčšiu než pár centimetrov.

Úplne odlišné informácie ale zverejnil portál Hlavné správy, v ktorom Marián Kotleba hovorí o tom, „že nové občianske preukazy majú ohroziť ľudí a ich citlivé údaje bude môcť získať nejaký človek sediaci napríklad v dodávke. Podľa Kotlebu tu je aj možný súvis s elektronickým zdravotníctvom, hovorí sa, že deti v západnej Európe miznú vďaka tomu, že majú zdravé obličky a niekto si ich na diaľku vytipoval“.

Prečítajte si tiež!
Hoaxy neutíchajú medzi Slovákmi. Polícia varuje pred falošnými informáciami o čipovaní občianskych preukazov

Celým prípadom sa neskôr začala zaoberať aj Polícia SR, ktorá varuje pred šírením spomínaných nepravdivých informácií a dodáva, že tieto tvrdenia sa zakladajú výlučne na prekrútených a nepravdivých informáciach. Európska únia pripravuje návrh na čipovanie občianskych preukazov v rovnakej podobe, ako sa dnes čipujú cestovné pasy.

Polícia SR v zásade odmieta, že by boli informácie o čipovaní ľudí prostredníctvom nových občianskych preukazov pravdivé. „Je to otázka zvýšenia bezpečnosti v dobe, keď terorizmus nie je v Európe ničím výnimočným. Slušní občania nemusia mať žiadne starosti,“ dodala polícia.

Elektronický občiansky preukaz má občanom slúžiť predovšetkým na zjednodušenie práce a zefektívnenie času. Aj napriek tomu, že nie vždy je tomu naozaj tak, nakoľko je viacero vecí nedotiahnutých dokonca a služby nefungujú na 100 % je myšlienka toho, že pridanie čipu do OP znamená naše sledovanie či denno-denné monitorovanie nezmyselná. Navyše, podobný princíp funguje vo viacerých európskych a vyspelejších krajinách už dlhšiu dobu.

Bezpečnostné opatrenia, ktoré sú v tejto oblasti vykonané uvádza ústredný portál verejnej správy na nasledovnom príklade.

Na stránke portálu si držiteľ občianskeho preukazu vyberie funkciu prihlásenia. Stránka portálu ho presmeruje na prihlasovací systém (nazývaný aj eID autentifikačný systém – eID AS), ktorý sa cez bezpečný šifrovaný kanál pripojí na občiansky preukaz. Následne bude držiteľ vyzvaný zadať bezpečnostný osobný kód.

Po zadaní kódu eID AS overí pomocou bezpečných šifrovacích algoritmov, že použitý občiansky preukaz je platný (tzn. nebol stratený, odcudzený, klonovaný a jeho údaje neboli pozmenené) a prečíta z nej držiteľovu identitu. eID AS potom vystaví dočasné potvrdenie o vykonaní elektronickej identifikácie, ktorý prehliadač držiteľa zašle na portál Ministerstva vnútra SR.

Toto potvrdenie je takisto zabezpečené šifrovacími prostriedkami pred zneužitím. Portál z potvrdenia o elektronickej identifikácii zistí identitu držiteľa a umožní mu prístup k poskytovaným elektronickým službám.

Zobraziť celú galériu (5)

Pexels

Posledný októbrový deň v roku 2018 navyše prišlo Ministerstvo vnútra SR aj s výmenou potenciálne zraniteľných elektronických podpisov za bezpečnejšie. Výmena súvisela s potenciálnou zraniteľnosťou, na ktorú upozornil tím z českej Masarykovej univerzity.

Vo všeobecnosti teda môžeme povedať, že zneužitie čipu na OP nie je pravdepodobné, nakoľko je potrebné vedieť osobný bezpečnostný kód, určený pre kvalifikovaný elektronický podpis. V prípade straty to funguje na totožnom princípe ako strata kreditnej karty, kedy je potrebné okamžite náhlásenie a automaticky tak dôjde k zrušeniu možnosti elektronickej identifikácie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky