Tím vedcov vďaka VLT (Very Large Telescope), NTT (New Technology Telescope), LCO (Las Cumbres Observatory) a observatória Swift dokázal sledovať pomerne zriedka detegovanú udalosť, kedy čierna diera pohltí hviezdu. K tejto nesmierne pozoruhodnej udalosti, pri ktorej dochádza k jasnému záblesku svetla, došlo v srdci galaxie vzdialenej „iba“ 215 miliónov svetelných rokov, z čoho vyplýva, že išlo vôbec o najbližšie pozorované pohltenie hviezdy čiernou dierou, o téme informoval portál Phys.

Hviezda pohltená čiernou dierou

Pozorovaná udalosť nazývaná tiež TDE (tidal disruption event) je astronomický jav, ku ktorému dôjde, keď sa hviezda priblíži dostatočne blízko k supermasívnej čiernej diere na to, aby ju pohltila. Extrémne silný gravitačný ťah čiernej diery hviezdu doslova roztriešti na dlhé tenké „vlákna“ materiálu. Proces, pri ktorom dôjde k takémuto veľkému natiahnutiu telesa prostredníctvom silnej gravitácie, sa tiež nazýva špagetizácia.

Počas procesu TDE časť materiálu padá do čiernej diery, čo je sprevádzané jasným zábleskom svetla. Často je však tento záblesk svetla zakrytý oblakom trosiek a prachu, čím sa sťažuje nielen jeho detekcia, ale hlavne podrobné skúmanie.

Tentokrát však bola udalosť TDE dostatočne skoro spozorovaná a rovnako k nej došlo relatívne blízko, čo umožnilo tímu vedcov vedených Birminghamskou univerzitou sledovať TDE v celom elektromagnetickom spektre. Výsledky pozorovania boli zverejnené aj v žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.

Výsledky štúdie

Keďže celá udalosť bola zaznamenaná len „tesne“ po pohltení tejto hviezdy, štúdia nám poskytuje jeden z najdetailnejších pohľadov na to, čo sa stane, keď hviezdu pohltí čierna diera.

Konkrétne bolo toto TDE s označením AT2019qiz pozorované na viacerých vlnových dĺžkach, vrátane ultrafialového, rádiového, optického a röntgenového žiarenia, vďaka čomu sme vôbec poprvýkrát odhalili spojenie medzi materiálom „vytekajúcim“ z hviezdy a žiarením emitovaným počas jeho pohlcovania čiernou dierou, upozornil Sciencealert.

„Toto je prvý prípad, v ktorom vidíme priame dôkazy o odtoku plynu počas procesu narušenia a akrécie, ktorý vysvetľuje optické aj rádiové emisie, ktoré sme videli v minulosti,“ uviedol jeden z autorov štúdie Edo Berger.

„Doteraz sa o povahe týchto emisií intenzívne diskutovalo, ale tu konečne vidíme, že tieto dva režimy sú spojené jediným procesom.“ dodal.

Okrem toho pozorovania naznačujú, že hviezda mala približne rovnakú hmotnosť ako Slnko, ale približne polovicu svojej hmotnosti „odovzdala“ viac ako miliónkrát hmotnejšej čiernej diere, ktorá materiál z hviezdy odsávala rýchlosťou až 10 000 km/s.

Svetlo z udalosť AT2019qiz bolo možné sledovať po dobu šiestich mesiacov, počas ktorých došlo k jeho postupnému narastaniu a neskôr nevyhnutnému slabnutiu. Samotné pozorované svetlo je výsledkom gravitácie a trenia hromadiaceho sa materiálu.

Trenie a gravitácia v tomto prípade môžu zohriať materiál na tak vysokú teplotu, že svetlo z TDE dokáže zatieniť svoju galaxiu. Výskum pomáha astronómom lepšie pochopiť supermasívne čierne diery a to, ako sa hmota správa v prostrediach extrémnej gravitácie.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda