Plány sa naplnili, prvá komerčná misia so štvoricou astronautov úspešne začala štartom Falconu 9 a pripojením modulu k ISS. Vesmírny program Spojených štátov sa uberá novým smerom, tentokrát aj bez pomoci Rusov. Misiu Crew-1 odštartovala NASA a SpaceX s maximálnou, dalo by sa povedať, že až s neuveriteľnou precíznosťou.

Konkurent Starlinku vstáva z popola. Zažehnal krach a do vesmíru vynesie satelity z Ruska

Majestátny Starship znova naštartoval motory. Je pripravený na prvý let

Niektoré mŕtve hviezdy sú nevysvetliteľne horúce. Vedci vôbec nevedia prečo

V dnešných ranných hodinách zavŕšil modul Crew Dragon pri prvej komerčnej misii pod záštitou NASA a súkromnej spoločnosti SpaceX svoju cestu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tento počin má omnoho väčší význam, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vďaka úspechu tejto misie čakajú vesmírny program USA veľké zmeny.

Zmeny, s ktorými to NASA zvládne aj bez pomocou ruských Sojuzov a na ISS bude posielať astronautov zo svojej pôdy.

Ba čo viac, misia Crew-1 bola taktiež dokonalou demonštráciou vyspelých vesmírnych technológií, ktoré SpaceX využíva.

Od štartu Falconu 9 až po pripojenie modulu Crew Dragon prebehol každý detail letu presne podľa plánov, bez omeškania a s absolútnou vysokou precíznosťou na sekundy presne.

Od návrhu cez testovanie, až po prvú demonštračnú misiu

Poďme si však zrekapitulovať, ako sa vlastne SpaceX a NASA k tomuto významnému momentu dopracovali. Prvotné plány na vyslanie astronautov pod záštitou súkromnej spoločnosti v spolupráci s NASA prišli ešte pred pár rokmi.

Vesmírna agentúra ukončila program s raketoplánmi Space Shuttle v roku 2011, a tak sa celých 9 rokov musela spoliehať na ruský Roskosmos, ktorý jej pomáhal dostať astronautov na ISS. Keď však začal SpaceX vyvíjať modul pre posádku, otvorila sa nová možnosť, že sa NASA opäť osamostatní.

Prvý ostrý test modulu od SpaceX sme mohli sledovať ešte v máji 2019, kedy bol na vesmírnu stanicu vyslaný bez posádky. Išlo o prvú testovaciu misiu Demo-1. Takmer presne o rok na to sa začal druhý testovací let v misii Demo-2, tentokrát aj s astronautmi na palube Crew Dragonu. Celý tento významný moment sme sledovali aj v našom článku.

Zahájila sa nová éra vesmírnych letov

Aj keď SpaceX s NASA zvládli tento demonštračný let bez väčších komplikácií, predsa len bolo ešte čo vylepšovať. Nedostatky však boli odstránené, modul pre posádku získal oficiálnu certifikáciu a po niekoľkých odkladoch plánovaného začiatku misie Crew-1 všetko odštartovalo presne 16. novembra o 01:27 ráno nášho času.

Raketa Falcon 9 vzlietla s Crew Dragonom, v ktorom sedeli 4 astronauti. Posádku tvorili Mike Hopkins, Victor Glover, Shannon Walker a Soichi Noguchi z japonskej vesmírnej agentúry.

Všetko bolo pritom riadené počítačmi, autonómne a bez nutného zásahu astronautov. Od štartu rakety, až po dokovací manéver sa o celú cestu na ISS postarali systémy SpaceX, ktorý ich „vyšperkoval“ k absolútnej precíznosti.

Ďalšie zaujímavé články k téme:

• SpaceX oslavuje: Astronauti sú vonku z Crew Dragonu a už sa prechádzajú po ISS
• Rozhovor: Rusi môžu stratiť kontrakty v prospech SpaceX a let na Mesiac je hlavne politická hra, hovorí astronóm
• ISS bude po ďalšej misii SpaceX preplnená. Jeden z astronautov musí spať v kapsule Crew Dragon
• Kópiu rakety Falcon 9 si všimol aj Elon Musk. Rusom odkazuje, aby vývoj viedli iným smerom

Jednotlivé letové sekvencie, manévre Crew Dragonu pri dokovaní či pristátie 1. stupňa rakety Falcon 9 – to všetko prebehlo autonómne pomocou výpočtovej techniky, ktorá sa postarala o riadenie celého letu. Detailný prehľad o využívanom systéme a hardvéri pri vesmírnych letoch od SpaceX nájdeš v samostatnom článku.

SpaceX tromfol Rusov, tí mu môžu (zatiaľ) len závidieť

Prvá komerčná misia Crew-1 tak potvrdila vyspelosť celého programu spoločnosti Elona Muska, ktorá sa práve vďaka autonómnym letom a znovu použiteľným raketám stala gigantom vo svojom segmente. Hoci jej konkurujú viaceré firmy, v najbližších rokoch je nepravdepodobné, aby NASA pri letoch astronautov na ISS spolupracovala s inou súkromnou spoločnosťou ako SpaceX.

Vďaka nemu sa však agentúra môže osamostatniť a už viac nebude využívať nákladné lety pod záštitou ruského Rosmosmosu. Spolupráca s Ruskom vychádzala NASA stále drahšie. Navyše, Crew Dragon dokáže pri jednom lete vyniesť na ISS až 7 astronautov, zatiaľ čo Sojuz len 3. Okrem toho je spolupráca so SpaceX pre NASA omnoho výhodnejšia, konkrétne o celé desiatky miliónov dolárov.

Roskosmos si totiž v posledných rokoch vypýtal za let jedného amerického astronauta do vesmíru aj 90 miliónov dolárov, SpaceX to zvládne až o tretinu lacnejšie. Kvôli tomu je pravdepodobné, že tieto lety budú využívať aj ďalšie zahraničné vesmírne agentúry. Spoločnosť Elona Muska tak dokázala Rusom „ukradnúť“ eso v rukáve. Budúcnosť vesmírnych letov patrí práve SpaceX a jeho raketám, nákladným modulom a modulom pre posádku.

Budúcnosť vesmírnych letov má v rukách SpaceX a NASA

NASA si je spoluprácou s touto súkromnou firmou tak istá, že už trištvrte roka vopred vybrala aj posádku pre ďalšiu komerčnú misiu Crew-2, ktorá odštartuje v marci 2021. Aktuálna misia Crew-1 je síce ešte len na začiatku (ukončí sa až pristátím posádky na Zemi), no už teraz ukazuje, čo nás pri vesmírnych letoch do vesmíru čaká v najbližších rokoch a dekádach.

Špičkovú techniku a nové letové systémy využije SpaceX a NASA aj pri ďalšom pristátí na Mesiaci, neskôr podľa plánov aj pri prvom pristátí na Marse. Vesmírne programy už viac nie sú viazané prevažne len na lety na ISS, vynášanie satelitov a vesmírnych sond do vesmíru.

Človek sa má totiž opäť vrátiť na lunárnu pôdu a neskôr preskúmať aj Červenú planétu. Zatiaľ však ide o víziu budúcnosti, v ktorej však bude vďaka svojim vyspelým technológiám jedným z hlavných aktérov práve SpaceX a jeho maximálne precízne výpočtové systémy.