Pred necelými dvomi týždňami sme boli svedkami historického míľniku pre lety do vesmíru. Spojenie vesmírnej agentúry NASA a súkromnej spoločnosti SpaceX vyústilo do prvého úspešného štartu rakety Falcon 9 s modulom pre ľudskú posádky Crew Dragon a astronautami na palube. Práve táto udalosť zmení spôsob, akým budú prebiehať podobné lety aj v budúcnosti.

Energiu budeme čerpať vo vesmíre. Prvá krajina sa púšťa do solárnej elektrárne, aká tu ešte nebola

Vedcom padla sánka. V slnečnej sústave našli tajomný objekt

Revolučná misia NASA dostala zelenú. Záhadný objekt blízko Zeme preskúma vesmírne lietadlo

Úspešný štart SpaceX otvára množstvo otázok nielen o budúcnosti lietania súkromných spoločností do vesmíru pre jednotlivé vesmírne agentúry, ale aj o tom, kedy začnú vesmír pravidelne navštevovať aj „bežní“ ľudia ako vesmírni turisti.

O témach okolo prvého úspešného štartu súkromnej spoločnosti s ľudskou posádkou, vesmírnej turistike, budúcich misiách na Mesiaci či Muskových satelitoch Starlink sme sa pozhovárali s astronóm Jiří Šilhom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorého si si mohol všimnúť napríklad v relácii Experiment na RTVS počas historického štartu SpaceX.

V rozhovore sa ďalej dozvieš:

• Či využijú možnosť cestovania so súkromnými spoločnosťami aj iné vesmírne agentúry
• Ktoré vesmírne projekty v blízkej budúcnosti majú najväčšiu šancu úspechu
• Kedy je reálna šanca, že pôjdu prví „bežní“ ľudia do vesmíru
• Ako je to s programom Artemis a výstupom prvej astrunautky na Mesiaci už do roku 2024
• Aké problémy čakajú satelity Starlink
• Či majú šancu uspieť pripravované projekty s cieľom „upratať“ obežnú dráhu Zeme

Astronauti NASA lietali od roku 2011 na ISS s ruskými raketami Sojuz a celkové náklady na 1 astronauta boli na úrovni 90 miliónov dolárov, SpaceX potom túto sumu stlačil na približne 60 miliónov dolárov. Je tu šanca, že Rusi stratia lety aj z iných vesmírnych agentúr?

Je pravdepodobné, že áno. Okrem ceny hrá aj rolu to, že SpaceX a jej Crew Dragon dokáže vyniesť na obežnú dráhu spolu sedem ľudí, Soyuz troch. To im dáva veľkú výhodu z logistického hľadiska, teda agentúry už nebudú musieť „čakať v rade“.

Mohol by prípadne SpaceX „ukradnúť“ tieto lety Sojuzu aj európskej či japonskej vesmírnej agentúre?

Je tu vysoká pravdepodobnosť, že agentúry ako Európska vesmírna agentúra ESA, či Japonská vesmírna agentúra JAXA využijú možnosť cestovania pomocou Crew Dragon. To naznačuje aj nasledujúci let Crew Dragon, ktorý bude v auguste a bude mať na palube aj japonského astronauta.

Nemôže dokonca nastať situácia, či už vďaka technologickej vyspelosti, alebo nižším nákladom, že s americkými raketami poletí aj Rusko?

Môže sa stať, že Rusko využije tieto služby, ak to bude považovať za potrebné, napr. v prípade poruchy rakety Soyuz. Nemyslím si však, že by využilo cestovanie Crew Dragon kvôli finančnej stránke.

V každom prípade, najbližšie obdobie jedného roka, si myslím, že Rusi nevyužijú Crew Dragon, nakoľko táto technológia nebude ešte riadne otestovaná a teda nebude spĺňať ich bezpečnostné kritéria.

Úspešný let modulu Crew Dragon s posádkou vytvoril ešte väčší priestor pre konkurenčné prostredie medzi súkromnými spoločnosťami. Ktoré firmy okrem SpaceX dávate najväčšiu šancu na ďalší významný úspech vo vesmírnych letoch?

SpaceX má veľkú výhodu, že pokrýva široký interval kľúčových vesmírnych technológií, menovite rakety Falcon 9 a Falcon Heavy, a lode Cargo Dragon a Crew Dragon. Čo sa týka rakiet, tam je viacero alternatív, z ktorých si môže záujemca vybrať. Medzi také populárnejšie voľby by som asi zaradil európsku Ariane V, ruskú Progress, či indickú PSLV raketa.

Čo sa týka nákladných lodí, ktoré zásobujú Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, tam si je tiež z čoho vyberať. ESA vlastní loď ATV, JAXA loď HTV, ruský Roskosmos má Progres a NASA si objednáva tieto služby od SpaceX (lode Dragon a Cargo Dragon) a Northrop Grumman Innovation Systems (loď Cygnus).

Po úspešnom štarte Crew Dragon už SpaceX bude schopný obslúžiť aj lety s ľudskou posádkou. To dnes dokáže len Roskosmoz s ľoďou Soyuz.

Čína síce tiež vyvíja novú generáciu lodí pre svojich taikonautov, loď Shenzhou, avšak Čína doteraz nikdy nemala v tejto lodi člena z inej krajiny. Takže SpaceX je momentálne jediná (ak sa teda Crew Dragon ujme), ktorá pokrýva všetky tri spomenuté aspekty a nemá reálneho konkurenta. Čoskoro ju však môže dobehnúť Boeing s loďou Starliner.

Zaujal vás viac plán Boeingu so Starlinerom alebo Bezosov Blue Origin?

Boeing ide podobnou cestou ako SpaceX, vývoj lode, ktorá dokáže vyniesť človeka na nízku dráhu okolo Zeme. Dosahuje aj podobné štádia vývoja. Čo sa týka Blue Origin, momentálne jeho hlavný zámer je vykonávať sub-orbitálne lety.

Teda lety, kedy nezískate uzavretú geocentrickú dráhu okolo Zeme, ale v podstate dosiahnete veľkú výšku, z ktorej voľne padáte. Boeing podobne ako SpaceX bude schopný obsluhovať nízku dráhu, zatiaľ čo Blue Origin bude v najbližších rokoch poskytovať viac menej turistickú atrakciu.

Veľkou výhodou SpaceX je aj znovupoužiteľnosť rakiet. Jeden štart Falcon 9 stojí 62 miliónov dolárov s novou raketou a 50 miliónov s opätovným použitím. Kam sa až dokáže dostať SpaceX s cenou pri opätovných recyklovaných letoch?

O koľko sa zmení cena Vám neviem povedať. To bude ovplyvňovať veľa faktorov, taktiež konkurencia. Momentálne to vyzerá tak, že SpaceX by mohol mať priestor na zníženie nákladov.

Avšak v momentálnej situácii to asi nemá zmysel, keďže je konkurencia stále drahšia a SpaceX má veľké plány s vývojom svojej rakety na Mesiac Starship, ktoré treba z niečoho financovať.

Pri vesmírnej turistike nikdy nešlo o konzistentný alebo udržateľný vývoj. Kedy je reálna šanca, že prví „bežní“ ľudia pôjdu do vesmíru?

Vesmírna turistika si vyžaduje potrebné technológie na vyslanie človeka na nízku dráhu, relatívne nízke náklady na jeden štart, legislatívu, ktorá ošetrí fungovanie súkromného sektora v tomto smere a aj infraštruktúru, napr. v podobe staníc na nízkej dráhe. Čo sa zmenilo oproti minulosti sú prvé tri body.

SpaceX ukázal a čoskoro Boeing ukázže, že technológie sú k dispozícii, ceny sú dosiahnuteľné pre potenciálnych záujemcov a legislatíva, hlavne v USA, to umožňuje.

Problém ostáva vybudovanie infraštruktúry na nízkej dráhe. To by mohol byť eventuálne ďalší krok. Čo sa týka „bežných ľudí“ a ich ciest do vesmíru, prvé lety súkromných osôb loďou Crew Dragon sú plánované už na budúci rok.

Ako by mohla vyzerať ich príprava a tréning pred letom?

To závisí, aká bude dĺžka letu a kde sa pobyt uskutoční. Ak sa pôjde na ISS na napr. 10 dní, ako sa to robilo v minulosti s astronautmi, tam sa bude potrebné naučiť pracovať na niektorých základných mechanizmoch ISS, či už ako spať, použitie WC, stravovanie, asistencia pri niektorých experimentoch a ako reagovať v prípade krízy a ako bude prebiehať evakuácia.

Keď sa bude jednať iba o niekoľko dňový let s loďou Crew Dragon, tam nám pravdepodobne odpadnú experimenty. Čo je však dôležité pre každý let, je fyziologická a psychologická príprava na samotný štart a pristátie.

To sú totiž krátke, ale veľmi nebezpečné úkony, kedy ľudské telo je vystavené extrémnym podmienka, napr. naň pôsobí štyri až päť krát väčšie tiažové zrýchlenie ako na Zemi.

Bol by vstup či pobyt bežných ľudí na ISS múdrym krokom z hľadiska účelu a fungovania vesmírnej stanice?

S týmto už má ISS skúsenosti, hlavne v rokoch pred 2010. Môj názor však je, že návštevy ISS súkromnými osobami budú len zriedkavé, ako sme to videli v minulosti. Napokon, jedná sa o medzinárodné výskumné laboratórium, ktoré ma jasný účel a nikdy si nemalo byť schopné na seba zarobiť. Tiež bude náročné vyjednať časté návštevy s medzinárodnými partnermi, ktorí vlastnia niekoľko dôležitých modulov na ISS.

Hovorí sa o postavení druhej vesmírnej stanice pre bežných turistov. Ako vnímate vy niečo takéto?

No, my vieme, že Čína bude čoskoro stavať svoju druhú stanicu. Ale to je iný príbeh. Ako som už spomínal, na plné rozbehnutie dlhodobého pobytu na nízkej dráhe okolo Zeme je potrebné mať stanicu. ISS nebude k dispozícii a teda jediná alternatíva je mať vlastný modul na obežnej dráhe.

Jedným z dobrých kandidátov na zostrojenie stanice je firma Bigelow Aerospace, ktorá dokonca už aj testovala svoj nafukovací modul na ISS. Najbližšie roky, kým budú vesmírne stanice, sa však bude lietať hlavne pomocou lodí Crew Dragon a Starliner a bude sa jednať o niekoľkodňové až týždeň dlhé pobyty na týchto lodiach.

V poslednej dobe sa čoraz hlasnejšie hovorí aj o programe Artemis, ktorého hlavným cieľom je poslať na Mesiac prvú astronautku a astronauta do roku 2024. Je tento časový horizont pre misiu podľa vás reálny?

Ja verím, že časový harmonogram je politicky zadaný. To síce neznamená, že technologicky je nezvládnuteľný, znamená to však, že aby sa daný dátum dosiahol, musíte mať plnú podporu vlády počas celého obdobia vývoja. Nakoľko v USA sa blížia voľby, tie to môžu razantne ovplyvniť. Ďalšia vec je testovanie. Pri takýchto letoch potrebujete mať veľké množstvo testov jednotlivých systémov.

Ak niektorý z nich nepracuje ako má, alebo sa ukáže veľmi závažná technická vada, môže to celý projekt posunúť o rok a aj viac. Podobne sme to videli minuli rok u Boeing projektu Starliner, ktorý má za úlohu „len“ dostať človeka na nízku dráhu, nie na Mesiac a späť.

Aký je váš názor na „teoretikov“, že prvý vstup človeka na Mesiac bol výmysel? Ako reagujete a vysvetľujete tieto konšpiracie?

Ja som síce v tej dobe nežil, ale pre mňa hlavným kritikom, kto mal technológie a aj motiváciu pristátie na Mesiaci spochybniť bol Zväz Sovietskych Socialistických Republík (ZSSR). Ten tak neurobil. Tým to pre mňa znamená, že vo svete bol spoločný konsenzus, že človek na Mesiaci pristál. Dnes nám už ostáva len sa opäť prejsť po Mesiaci a pozrieť sa na miesta pristátia, čím si overíme, či sme tam naozaj boli.

NASA chce tiež o 8 rokov vytvoriť na Mesiaci podmienky pre trvalo udržateľný výskum s prítomnosťou človeka. Viete si predstaviť fungovanie výskumnej stanice na Mesiaci?

Stanica na Mesiaci je veľmi lákavý koncept. Čo sa mi začína veľmi pozdávať pri plánovaných letoch na Mesiac je NASA projekt stanice Lunar Gateway. Stanica, ktorá nie je priamo na Mesiaci, ale obieha okolo neho. To veľmi zjednoduší samotné lety na Mesiac, ktoré už nebudú musieť byť tak komplexné, kedy jedna raketa, Saturn V, musela mať so sebou všetky potrebné technológie a zásoby.

Mesiac sa javí ako dobrá destinácia hlavne pre priemysel, kedy by sa z neho ťažili potrebné materiály na podporu satelitnej infraštruktúry okolo Zeme. To dáva celému projektu väčšiu nádej na realizovateľnosť.

Na obežnej dráhe Zeme sa v súčasnosti nachádza okolo 3000 aktívnych satelitov, pričom z konštelácie Starlink od SpaceX ich tam je iž 482. SpaceX však dokopy plánuje vyniesť až 12 000 satelitov, ktoré budú poskytovať internetové pripojenie pre celú planétu. Ako vnímate tento megalomanský projekt z hľadiska astronóma?

Starlink projekt plánuje spolu vyniesť až 42 000 satelitov. Už prvý štart Starlink satelitov ukázal, že tento mega-projekt bude problematický pre astronómov. Vysoká jasnosť, ako aj vysoký počet satelitov v podstate znamená, že takmer vždy niekoľko hodín po západe slnka a pred východom slnka budú tieto objekty zachytené na astronomických snímkach, ktoré sa tým znehodnotia.

Starlink prisľúbil, že satelity budú mať iné natočenie voči zemskému povrchu, čo by malo rázne znížiť množstvo slnečného svetla smerom k pozorovateľovi na Zemi.

Kde a ako dokážu Slováci pravidelne pozorovať prelet Starlinkov?

Jasnosti Starlink satelitov sú na úrovni ľudského oka a sú od nás viditeľné skoro každý večer. To kde presne na oblohe sú, závisí od konkrétnej noci, pozorovanej populácie a jej roviny dráhy. Niekedy sa však stane, že sú satelity príliš blízko pri sebe a sú veľmi jasné. To sú prípady čerstvých štartov, keď satelity boli vypustené na nižšej dráhe a tesne pri sebe.

Je podľa vás bezpečné, aby mala súkromná spoločnosť na oblohe 12 000 satelitov?

Je to situácia, akú sme nikdy nemali. Avšak legislatíva USA, kde táto firma sídli, ju bude brať na zodpovednosť v prípade nejakej havárie, zrážky. A to je to najdôležitejšie, že je jasne určený právny koncept zodpovednosti za prípadné škody spôsobené touto konšteláciou. Ak by náhodu firma skrachovala, zodpovednosť preberá krajina, z ktorej daný satelit letel do vesmíru, teda USA.

O môžných hrozbách zrážky družíc počujeme celkom často. Posledná sa však udiala ešte v roku 2009, kedy sa zrazil komunikačný satelit Iridium 33 s ruským Kosmos-2251. Ako rýchlo dokážu spoločnosti, ktoré majú satelity pod kontrolou, na takéto situácie reagovať?

Toto je zaujímavá otázka. Nanešťastie, už na ňu máme aj z praxe odpoveď. Minulý rok bol ESA satelit Aeolus na kolíznom kurze s jedným zo Starlink satelitom. Nakoľko medzinárodné komunikačné mechanizmy medzi jednotlivými operátormi satelitov nie sú riadne vybudované, ESA po zistení faktu o možnej kolízii začala intenzívne zisťovať ako a koho vlastne zo SpaceX kontaktovať.

Nakoniec sa jej to podarilo, avšak bolo informovaná SpaceX, že oni svoj satelit nebudú odkláňať a teda ESA nakoniec uskutočnila úhybný manéver tým, že zvýšila jemne dráhu satelitu Aeolus o 350 m.

Tento incident ukázal, že prinajmenšom je potrebné mať automatický varovný systém, ktorý uvedomí všetky zúčastnené strany o možnom incidente a zabezpečí aj prepojenie komunikácie medzi zúčastnenými stranami. Takéto situácie budú časom len pribúdať.

Prečítaj si tiež
Oznámili možný dátum návratu Crew Dragon z ISS. SpaceX musí strážiť dva nedostatky kapsule

Počas posledných rokov sme videli aj prvé snahy o “upratovanie” obežnej dráhy, ako napríklad experimentálny satelit removeDEBRIS či špeciálny robot od Európskej vesmírnej agentúry, ktorý bude navádzať vesmírny odpad do atmosféry. Majú tieto projekty šancu uspieť?

Aktívne odstraňovanie odpadu je ďalší ako keby ďalší nevyhnutný evolučný krok v správaní sa človeka vo vesmíre vzhľadom ku jeho dlhodobej udržateľnosti. Pred tým sme mali hlavný plán minimalizovať tvorbu nového odpadu. Teraz je cieľ začať odstraňovať veľké kusy, ktoré by mohli byť nebezpečné v prípade rozpadu, alebo explózie.

Je viacero konceptom aktívneho odstraňovania odpadu. RemoveDebris je demonštratívna misia, ktorá mala overiť rôzne technológie, ktoré sa uvažujú pri odstraňovaní odpadu a dopadla veľmi dobre.

Ďalší krok ktorý nás čaká je vyslanie malého systému, ktorý reálne odchytí nejaký menší satelit, alebo úlomok priamo na obežnej dráhe Zeme a pomôže ho nechať zhorieť v atmosfére. Takou misiou by mohla byť ADRAS-J od JAXA, ktorý by sa mal otestovať na nízkej dráhe okolo Zeme niekedy v roku 2022.