Je to práve SpaceX, kto bude mať tú česť vyslať do vesmíru prvú raketu s modulom Crew Dragon a dvojicou astronautov na palube. Prečo bol tento program pre NASA najvýhodnejšou voľbou vôbec? Dôvodom je samozrejme financovanie.

V tomto článku sa pozrieme na detailný rozbor toho, koľko vesmírnu agentúru stál vývoj predošlých vesmírnych programov a spolupráca s touto súkromnou firmou a jej konkurentmi. Tejto téme sa venoval aj portál ArsTechnica a analýzu cien priniesol portál Planetary Society.

Už čoskoro nastane moment, kedy do vesmíru vyletí raketa s modulom pre prvú ľudskú posádku, ktorej vývoj zastrešovala aj súkromná spoločnosť. Plány na spoluprácu vesmírnej agentúry NASA a privátnej firmy siahajú ešte do minulého desaťročia a trvalo celé roky, pokým sa vízia dostala do finále, no nakoniec sa to predsa len podarilo.

Už v stredu 27. mája totiž z Mysu Canaveral odštartuje o 22:33 nášho času raketa Falcon 9 s modulom Crew Dragon, v ktorom budú sedieť astronauti Robert Behnken a Douglas Hurley.

Raketa Falcon 9 s modulom Crew Dragon na štartovacej rampe. Zdroj: SpaceX

Podobne ako v roku 1969 znamenalo prvé pristátie človeka na Mesiaci obrovský skok v objavovaní blízkeho vesmíru, aj tento let v podaní SpaceX a NASA predstavuje ďalší veľký krok, avšak tentokrát v spôsobe, akým sa človek do vesmíru dostane.

Doterajšie lety totiž boli zložité nielen z hľadiska vývoja, ale najmä financovania, pričom vyžadovali obrovské investície.

S riešením na tento problém však prišiel SpaceX. Nápad NASA spolupracovať so súkromnými spoločnosťami pritom siaha ešte do roku 2010, kedy vznikol program Commercial Crew.

Počiatok komerčných letov sa začal písať ešte pred 15 rokmi

Cieľom bolo dostať človeka do vesmíru, avšak miesto vývoja drahých rakiet a modulov sa malo nájsť riešenie, ktoré by bolo cenovo výhodnejšie ako predošlé programy. Prvé náznaky zmeny však prišli ešte pred 15 rokmi, kedy Mike Griffin, bývalý administrátor agentúry NASA, stavil 500 miliónov dolárov na vznik súkromného odvetvia vo vesmírnom programe.

V tej dobe ešte mala agentúra vlastné rakety a astronauti lietali do vesmíru z americkej pôdy, no neskôr sa všetko zmenilo.

Soyuz MS-12 počas dokovania k ISS. Zdroj: NASA Johnson/Flickr

V roku 2011 NASA tento program ukončila a so žiadosťou o pomoc sa musela obrátiť na Rusko, ktorého Sojuzy lietali aj s americkými astronautmi na Medzinárodnú vesmírnu stanicu dlhé roky. Cena však bola privysoká a neustále sa zvyšovala.

NASA preto začala spoluprácu so súkromnými spoločnosťami ako Boeing a SpaceX za účelom vývoja a vybudovania nového modelu v tomto odvetví.

Ako čas plynul, SpaceX vyvíjal raketu Falcon 9 a napriek počiatočným neúspechom sa mu podarilo o úspechu presvedčiť aj bývalého prezidenta USA, Baracka Obamu.

Ilustrácia letu rakety Ares I. Zdroj: NASA

Ešte predtým sa však naskytalo riešenie od firmy bývalého astronauta, Scotta Horowitza. Spoločnosť ATK dokonca dostala od NASA 1,8 miliardy dolárov na financovanie vývoja pre vybudovanie rakety Ares I. To sa ale ukázalo byť priveľkým sústom.

Horowitz bol navyše aj veľký odporca komerčných letov do vesmíru. Predstava, že by v tej dobe realizovala vývoj a let na ISS súkromná spoločnosť, nebola pre mnohých prijateľná.

Predošlé vesmírne programy boli výrazne nákladnejšie. Potom prišiel SpaceX

Dodnes je síce mnoho kritikov, ktorí tento postup NASA odcudzujú, no čísla hrajú proti ich tvrdeniam. Cena za spoluprácu s privátnou firmou Elona Muska je jednoducho omnoho výhodnejšia, ako vlastný vývoj, či financovanie iných projektov od konkurencie.

Pre porovnanie bol plán Scotta Horowitza oproti vývoju nákladného modulu Dragon až 50-násobne drahší a nakoniec bol zrušený.

Kapsula Crew Dragon od SpaceX. Zdroj: SpaceX

Vývoj modulu Crew Dragon bol taktiež výrazne lacnejší. Cieľ bol pritom splnený takmer na 100 %, chýba totiž už len úspešný štart a úspešné zakončenie celej misie, pri ktorej menovaní astronauti vyletia na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a neskôr sa vrátia späť na Zem.

Bližšie sme sa tomuto letu a samotnej posádke, ktorá sa zapíše do dejín vesmírnych letov, venovali v samostatnom článku. Popri SpaceX však boli v hre aj spoločnosti ako Sierra Nevada Corporation a Blue Origin.

Kapsula CST-100, s ktorou chce Boeing prepravovať astronautov na ISS. Zdroj: Boeing

Ani jedna z nich však nedotiahla vývoj tak ďaleko, ako firma Elona Muska, ktorá už má za sebou množstvo úspešných aj neúspešných testov a na rampe na Myse Canaveral stojí práve jej raketa Falcon 9 s modulom pre posádku Crew Dragon. Súkromný sektor pri vesmírnych programoch sa teda ukázať byť nesmierne výhodný pre obe strany, a tak vzniklo niečo, čo má obrovský potenciál zmeniť budúcnosť.

Firma Elona Muska prepisuje históriu vesmírnych letov. Posúva ich do rúk súkromných firiem

V prípade vynášania nákladu sa SpaceX osvedčil už pri mnohých letoch a teraz má našliapnuté zopakovať ďalší úspech pri module Crew Dragon. Ten bol navyše o polovicu lacnejší ako projekt od Boeingu, ktorý mimochodom neskončil príliš veľkým úspechom.

Viac informácií o problémoch pri teste modulu Starliner sa dozvieš v samostatnom článku. Zatiaľ čo teda Boeing nevyšle ľudskú posádku do vesmíru skôr ako na jar budúceho roka, SpaceX tak spraví už túto stredu. NASA sa môže tešiť z ušetrených financií, ktorých rozhodne nebolo málo.

Raketa Falcon 9 má niesť aj kapsulu Crew Dragon s ľudskou posádkou / Zdroj: SpaceX

Agentúra vyčlenila na vývoj modulu pre ľudskú posádku 6,9 miliardy dolárov, z čoho bol financovaný vývoj oboch projektov od SpaceX a Boeingu. Bol to ale SpaceX, ktorý to zvládol za omnoho menšiu sumu a úspešnejšie.

Cena, za ktorú zvládla táto firma realizovať vývoj, je pritom porovnateľná s projektom raketoplánu Mercury medzi rokmi 1959 a 1961, kedy bolo na jeho vývoj minutých 2,7 miliardy dolárov (vrátane inflácie v priebehu desaťročí).

Dokonca bol vývoj modulu Crew Dragon výrazne lacnejší aj ako projekt Gemini z rokov 1965 a 1966. Pravdaže, porovnávať jednotlivé vesmírne programy medzi sebou nie je príliš vhodné, nakoľko sa od seba zásadne líšia. Čísla ale neklamú a rozdiel vo financovaní je enormný, čo len nahráva do kariet NASA a budúcnosti vesmírnych letov.

Narozdiel od predošlých projektov je však komerčné lietanie do vesmíru omnoho odvážnejšie. Cieľom je zabezpečiť pravidelnú prepravu na ISS.

Budúcnosť tak už viac netkvie v drahých vesmírnych programoch, ale v komerčných letoch pod záštitou NASA a súkromných firiem. Výsledok tohto snaženia uvidíme už o pár dní.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda