Malý asteroid s priemerom iba 500 metrov opäť šokoval vedcov. Sonda OSIRIS-REx totiž na jeho povrchu objavila veľmi zvláštne horniny, ktoré z neho nepochádzajú. Vedci sa o túto informáciu podelili s verejnosťou prostredníctvom publikácie zverejnenej v žurnále Nature Astronomy, informoval portál Futurism.

Nemala vôbec existovať: Objavili sme vzácnu exoplanétu, ktorá má atmosféru aj pri takmer 2000 °C

Marťanský „krtko“ sa úspešne udržal pod zemou. Vŕtanie Marsu pokračuje

Na Mesiaci je určite voda. Dokonca aj na tých miestach, kde by nemala

Sonda OSIRIS-REx

Predmetom pozorovania sondy OSIRIS-REx, ktorá tento objav učinila, je už niekoľko rokov asteroid Bennu. Sonda má okrem pozorovania Bennu v pláne aj jednuo náročnú úlohu. Tá sa uskutoční už 20. októbra, kedy sonda zosadne na povrch asteroidu, odoberie vzorky a prinesie ich späť na Zem. Pôjde vôbec o prvé pristátie kozmickej sondy na povrchu asteroidu.

26. mája sonda OSIRIS-REx pomocou kamery PolyCam vytvorila celkovo 347 snímok asteroidu Bennu. Tie boli neskôr odoslané na Zem a zostavené do neuveriteľne detailnej mozaiky, ktorú si môžeš pozrieť na tomto odkaze.

Nové zistenia poukazujú na zvláštny objav

Najnovšie však sonda vedcov prekvapila zistením, že na Bennu sa nachádzajú aj horniny, ktoré nepatria na jeho povrch. Konkrétne vedci prostredníctvom kamier OCAMS (Camera Suite) a spektrometru OVIRS (Visible and Infrared Spectrometer), ktorými sonda disponuje, identifikovali v okolí rovníka 6 kameňov s veľkosťou od 1,5 do 4,3 metra. Tie by podľa uskutočnenej analýzy mali pochádzať z celkom iného vesmírneho telesa, informovala NASA na svojich stránkach.

Sonda si balvany všimla najmä kvôli ich mimoriadne žiarivému povrchu, ktorý bol až 10-krát jasnejší ako okolitý. Spektrometer tiež ukázal, že objavené balvany sú vytvorené z minerálu nazývaného pyroxén.

Zloženie aj mimoriadne žiarivý povrch sa presne zhoduje s povrchom „neďalekej“ planétky Vesta a tiež jej fragmentov známych ako „vestoidy“. Vesta sa rovnako ako Bennu nachádza v pásme planétok, čo je oblasť medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera, kde sa nachádza množstvo ďalších planétok a asteroidov.

Planétka Vesta je jedným z najväčších objektov v tomto pásme, meria približne 500 kilometrov a predstavuje  9 % hmotnosti celého pásu asteroidov.

Ako sa pyroxén dostal z Vesty na Bennu?

Ako presne sa tieto balvany dostali na povrchu Bennu, nie je jasné, vedci však pracujú najmä s dvomi teóriami. Tá menej pravdepodobná je, že objavené balvany sa vytvorili na materskej planétke, z ktorej Bennu pochádza.

Túto teóriu však spochybňuje fakt, že samotný pyroxén, ktorý tvorí tieto balvany, vzniká, keď sa kamenistý materiál topí pri vysokých teplotách. Keďže Bennu je zložený prevažne z minerálov nesúcich vodu, je takmer isté, že minerály na jeho povrchu by tento proces nedokázal „prežiť“.

Ďalšou, no oveľa reálnejšou teóriou, je podľa vedkyne Hannah Kaplan, že Bennu „zdedil“ tento materiál po tom, čo jeho materské teleso bolo zasiahnuté vestoidom. Neskôr, keď došlo k úplnému zničeniu materského telesa, sa časť jeho zvyškov nahromadila pod vlastnou gravitáciou a vytvorila Bennu vrátane pyroxénových minerálov z Vesty.

Vďaka tomuto objavu môžu vedci lepšie a presnejšie určiť trajektóriu pohybu Bennu a tiež spôsob, akým je jeho obežná dráha ovplyvňovaná.