USA môžu prísť o bombardéry B-2 a jadrové ponorky. Čína drží americkú armádu v šachu

Americká armáda čelí závažnému technologickému a logistickému problému, ktorý priamo ohrozuje výrobu a údržbu jej najkľúčovejších zbraňových systémov. Nová správa think-tanku Special Competitive Studies Project, založeného bývalým šéfom Google Ericom Schmidtom, na ktorú upozorňuje portál The WarZone, odhaľuje kritickú závislosť obranného priemyslu USA od Číny.

Analýza dodávateľských reťazcov pomocou umelej inteligencie od spoločnosti Exiger vyhodnotila takmer deväť miliónov komponentov a 3 000 zbraňových systémov, pričom identifikovala viac ako 28 000 unikátnych súčiastok v 1 400 systémoch, ktoré nevyhnutne vyžadujú štyri kľúčové prvky: antimón, gálium, germánium a volfrám.

Čína obmedzuje export čoraz intenzívnejšie

Dominancia Číny v spracovaní týchto materiálov je vo svete prakticky bezkonkurenčná. Peking kontroluje približne 68 % svetovej produkcie rafinovaného germánia a až 99 % produkcie gália. Germánium je pritom kľúčové pre optiku, systémy nočného videnia a elektro-optické či infračervené senzory.

Gálium zasa predstavuje základný materiál pre pokročilé polovodiče, solárne články a predovšetkým moderné radarové systémy. Čína zároveň ovláda polovicu svetovej produkcie antimónu, používaného na vytvrdzovanie munície a v elektronike, a 80 % zásoby volfrámu, ktorý je nevyhnutný pre výrobu bojových hlavíc a žiaruvzdorných komponentov.

Jedným z najviac zraniteľných zbraňových systémov je útočná jadrová ponorka triedy Virginia. Každé toto plavidlo vyžaduje 300 unikátnych dielov obsahujúcich spomínané štyri prvky, vrátane 190 komponentov závislých od germánia a 50 od gália.

V celkovej hmotnosti predstavuje spotreba vzácnych zemín pre jednu ponorku až 4 173 kg materiálu (pre porovnanie, stíhačka F-35 ich spotrebuje približne 408 kg). Okrem samotných minerálov však ponorky triedy Virginia trpia aj nedostatkom kapacít pre odlievanie, kovanie a extrúziu kovov.

Až 1 700 kritických dielov ponorky vyžaduje tieto metalurgické procesy, pričom Čína vyrába polovicu svetovej produkcie odliatkov a pre rozmerné diely je často jedinou možnosťou. Viac ako polovica unikátnych dielov z oceľových odliatkov a takmer polovica dielov z pretláčaného hliníka majú dnes dodacie lehoty dlhšie ako 36 týždňov. Dôsledkom je, že 10 z 12 aktuálne stavaných ponoriek triedy Virginia čelí meškaniu v rozmedzí 36 až 44 mesiacov.

Od obrovských bombardérov po ničivé rakety

Letecký sektor vykazuje podobne vysokú mieru rizika. Stealth bombardér B-2 Spirit využíva 782 súčiastok obsahujúcich štyri sledované prvky. Stíhačky rodiny F/A-18 Hornet sú zasa na čele rebríčka závislosti od oceľových odliatkov s 3 800 unikátnymi dielmi, nasledované tankovacím lietadlom KC-135 s 2 570 dielmi.

US Air Force/Úprava redakcie

Letectvo zároveň dopláca na úzky profil v oblasti kadmiového pokovovania, ktoré zabezpečuje ochranu proti korózii. Všetky zbraňové systémy s najvyšším počtom kadmiovaných dielov sú lietadlá, kde vedie KC-135 s 2 780 komponentmi, pričom ikonické stroje ako B-52, C-130 či C-5 Galaxy ich obsahujú vyše 2 000.

Stratégia modernizácie legendárnych bombardérov B-52 tak, aby slúžili až do roku 2050, naráža okrem nedostatku materiálov aj na zastarané a nadmerne prísne vojenské špecifikácie, ktoré extrémne predlžujú dodacie lehoty dielov, ako sú rebrá krídel či palivové ventily, na viac ako 400 dní. Systémovú zraniteľnosť podčiarkuje aj fakt, že počet malých dodávateľov pre americkú obranu klesol za poslednú dekádu o 43 %. Vznikajú tak kritické jediné body zlyhania.

Príkladom je požiar továrne SPS Technologies z februára 2025, ktorá bola výhradným dodávateľom spojovacieho materiálu pre viac ako 1 000 systémov vrátane rakiet Tomahawk či vrtuľníkov Black Hawk. Výpadok tejto jedinej továrne odstavil dodávky až do roku 2028.

Spojené štáty sa síce snažia situáciu riešiť investíciami do domácich kapacít, ako je rozširovanie jediného závodu na spracovanie germánia v Utahu či podpora novej bane v Wyomingu, no otvorenie novej bane v USA trvá v priemere až 29 rokov. Obrannej pripravenosti tak hrozí bezprostredné riziko, ak by Čína svoje exportné obmedzenia ešte viac sprísnila.

Čítajte viac z kategórie: Novinky