Štúdium nášho galaktického suseda v podobe trpasličej nepravidelnej galaxie známej ako Veľký Magellanov mrak prinieslo nečkané objavy. Detegovali sme tisícky doposiaľ nikdy nevidených rádiových signálov. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Galaktický „sused“

Veľký Magellanov mrak je galaxia hraničiaca s Mliečnou dráhou a je známa ako satelitná špirálová galaxia. Mračno predstavuje domov pre niekoľko desiatok miliónov hviezd, je vzdialené viac ako 158 000 svetelných rokov a jeho hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 1/10 až 1/20 hmotnosti Mliečnej dráhy. Veľký Magellanov mrak je dokonca taký jasný, že je ho možné pozorovať voľným okom. 

Clara M. Pennock et al; Arxiv

Ako píše portál SciTechDaily, vďaka svojej pozícií a blízkosti k Mliečnej dráhe je Veľký Magellanov mrak vynikajúcim objektom pozorovania. Mnoho astronómov a odborníkov sleduje túto našu satelitnú galaxiu s cieľom získať nové poznaty o tvorbe hviezd, alebo štruktúre galaxií. Vo všeobecností sú za satelitné galaxie považované galaxie obiehajúce okolo väčšej galaxie vplyvom gravitačnej príťažlivosti.

Najnovší výskum publikovaný v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society sa zameriaval na „fotografovanie“ Veľkého Magellanovho mraku na rádiových vlnových dĺžkach a na študovanie jeho hviezd.

Celá štúdia bola súčasťou projektu EMU (Evolutionary Map of the Universe), kde hlavným vedeckým nástrojom je pole rádioteleskopov ASKAP (Australian Square Kilometre Array Pathfinder). ASKAP je extrémne citlivé pole rádioteleskopov patriace medzi najcitlivejšie rádioteleskopy, aké sme kedy dokázali vybudovať.

Pre zaujímavosť, odborníci veria, že v projekte EMU sa im podarí detegovať až 40 miliónov galaxií. Všetky dáta zozbierané počas projektu vo výsledku poslúžia na vytvorenie jasnejšieho obrazu, ako sa vyvíjajú galaxie a hviezdy.

Precíznosť naplánovania projektu a citlivosť rádioteleskopov ASKAP potvrdzuje aj nová štúdia, kde sa podarilo na rádiových vlnových dĺžkach spozorovať tisíce rádiových zdrojov, ktoré sme nikdy predtým nevideli.

NEPREHLIADNI
Jav, aký sme ešte nevideli. V hlbokom vesmíre „tancujú duchovia“

Čo predstavujú zaznamenané rádiové signály?

Drvivú väčšinu z detegovaných signálov podľa prvej autorky štúdie Clary Pennockovej tvoria „galaxie nachádzajúce sa milióny alebo dokonca miliardy svetelných rokov za Veľkým Magellanovym mrakom“.

„Zvyčajne ich vidíme kvôli supermasívnym čiernym dieram v ich centrách, ktoré je možné detegovať na všetkých vlnových dĺžkach, najmä tých rádiových. Teraz však začíname nachádzať mnoho galaxií, v ktorých sa hviezdy tvoria obrovskou rýchlosťou,“ dodáva.

Vedci však nedetegovali len objekty za Veľkým Magellanovym mrakom, no zamerali sa aj na jednotlivé objekty tejto „neďalekej“ štruktúry. Skúmali všetky možné astronomické objekty, od hviezd, cez supernovy, až po „hviezdne škôlky“ (vonkajšia časť hustej hmloviny kde sa vytvárajú nové hviezdy).

Okrem toho sa vedcom podarilo nazrieť hlboko do najjasnejšieho objektu Veľkého Magellanovho mraku, hmloviny Tarantula. Tá je zložená prevažne z ionizovaného vodíka o hmotnosti až 800 000 slnečných hmôt. Tarantula je so svojou veľkosťou 1000 svetelných rokov natoľko rozsiahla, že ak by sa nachádzala v rovnakej vzdialenosti ako hmlovina Orion, pokrývala by na oblohe oblasť 30° / 60 mesačných splnov.

„Vidíme všetky druhy rádiových zdrojov, od jednotlivých rodiacich sa hviezd až po planetárne hmloviny, ktoré vznikli smrťou hviezd podobných Slnku,“ uvádza astrofyzik Jacco van Loon z Keele University.

Vo výsledku štúdia priniesla „najostrejší rádiový obraz Veľkého Magellanovho mraku aký bol kedy zaznamenaný“. Pozorovanie prinieslo objav v podobe 50 000 rádiových zdrojov, pričom najbližšou úlohou bude ich podrobný prieskum.

Rádiové údaje o galaxiách nachádzajúcich sa za Veľkým Magellanovým mrakom autori použijú na meranie toho, ako sa rádiové vlny „skrúcajú“ pri prechode medzigalaktickým médiom. Výskum je podľa autorov predzvesťou toho čo všetko prinesie projekt EMU, ktorého hlavná časť odštartuje začiatkom budúceho roka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky