Slovensko zvažuje „uši“ proti dronom za 1,5 milióna eur. Na celé územie by sme ich potrebovali kvantum

Radar sleduje oblohu, no nízko letiaci dron sa môže stratiť za kopcom alebo splynúť s okolím. Slovensko preto zvažuje ďalší spôsob, ako naň upozorniť: sieť senzorov, ktoré počúvajú zvuk motorov. Vládny materiál počíta pri systéme SkySense s orientačnou hustotou jeden senzor na 28 km². Koľko „uší“ by podľa nej potrebovala celá krajina?

V dokumente o projektoch vhodných na financovanie z európskeho nástroja SAFE je SkySense označený za ukrajinské protidronové riešenie. Materiál mu pripisuje úlohu dopĺňať radary pri sledovaní nízko letiacich hrozieb. Hodnotu slovenského projektu vyčísľuje na 1,5 milióna eur bez DPH a jeho stav opisuje ako prípravnú fázu so spojencami v NATO. Počet plánovaných senzorov ani konkrétne miesta rozmiestnenia však neuvádza.

Jedno číslo, veľa otázok

Princíp sa dá predstaviť jednoducho. Senzor zachytí zvuk, systém vyhodnotí, či sa podobá na známu zvukovú stopu dronu, a odošle upozornenie. Ak tú istú hrozbu zachytia viaceré stanovištia, ich údaje môžu pomôcť odhadnúť, odkiaľ letí a kam smeruje. Včasná správa potom umožní nasmerovať ďalší senzor alebo obrannú jednotku. Takto fungujú akustické siete opísané v skúsenostiach americkej armády z Ukrajiny; zverejnený slovenský materiál však neuvádza technické parametre samotného SkySense.

Čo teda znamená údaj 28 km² na senzor? Je to hustota siete uvedená vo vládnom dokumente, nie potvrdený dosah mikrofónu. Nesmie sa čítať tak, že jeden prístroj spoľahlivo odhalí každý dron na ploche 28 km². Výsledok závisí od typu cieľa, jeho výšky, okolitého hluku aj polohy stanovišťa.

Prepočet napriek tomu ukazuje mierku projektu. Na modelové územie s rozlohou 280 km² vychádza desať senzorov. Pri 2 800 km² by ich bolo sto. Slovensko má rozlohu 49 035 km². Po vydelení číslom 28 a zaokrúhlení nahor dostaneme 1 752 senzorov. To je výlučne náš matematický scenár pri rovnomernej hustote. Nie je to oznámený nákup ani odhad počtu kusov, ktoré štát za 1,5 milióna eur obstará.

Kde môže zvuk pomôcť radaru

Radar potrebuje vhodný výhľad. Zemské zakrivenie, kopce či budovy mu môžu pri nízko letiacom cieli skrátiť čas, počas ktorého ho vidí. Akustický senzor v teréne môže zachytiť zvuk dronu aj v situácii, keď ho vzdialenejší radar nemá priamo v zornom poli. Práve dopĺňanie radarového obrazu patrí k dôvodom, prečo sa takéto siete používajú na Ukrajine.

Výhoda zvuku má však hranice. Pri rušnej ceste, priemyselnom areáli alebo počas silného vetra je ťažšie odlíšiť vzdialený cieľ od pozadia. Tichší dron môže byť náročnejší na zachytenie než stroj s hlučným spaľovacím motorom. Odborný výskum akustickej detekcie upozorňuje aj na problém prenosu výsledkov z jedného prostredia či typu mikrofónu do druhého. Preto sa skutočný výkon nedá odvodiť iba z počtu bodov na mape.

Dôležité je tiež rozlíšiť odhalenie od zastavenia. Mikrofón dron nezostrelí. Má včas upozorniť, aby mohli nasledovať ďalšie kroky: potvrdenie cieľa, vyhodnotenie hrozby a reakcia dostupných jednotiek. NATO pri protidronovej obrane zdôrazňuje prepájanie akustických údajov s radarmi, rádiovými senzormi a kamerami. Jeden druh senzora poskytuje iba časť obrazu.

Aj preto dáva zmysel pozerať sa na SkySense v kontexte existujúcej protivzdušnej obrany. Pri prvej batérii systému Barak MX sme už písali, že účinnosť obrany závisí aj od včasných dát a ich prepojenia s velením. Akustická sieť by mohla priniesť ďalšie upozornenia na nízko letiace ciele. Sama osebe by však ochranu vzdušného priestoru nezabezpečila.

Rozhodne mapa, testy a cena celej siete

Vládny materiál označuje SkySense za rozšíriteľný systém a spomína možnosť pripojiť v budúcnosti aj ďalšie senzory. Nehovorí však, akú časť Slovenska má prvá fáza sledovať. Rovnako nerozpisuje, koľko z rozpočtu pripadne na samotné prístroje, ich inštaláciu, prenos dát či prevádzku. Z ceny 1,5 milióna eur sa preto nedá poctivo vypočítať cena jedného senzora ani vyhlásiť, že pokryje celé Slovensko.

Pri rozhodovaní bude podstatnejšia mapa rizikových miest než jednoduché delenie rozlohy štátu. Iné rozmiestnenie si môžu vyžiadať údolia a horské oblasti, iné okolie chránených objektov. Skúšky by mali ukázať, ako rýchlo systém upozorní na rôzne drony, koľko vyvolá falošných poplachov a či jeho údaje dokážu včas využiť ľudia zodpovední za reakciu.

Číslo 1 752 teda odpovedá na otázku, aká veľká by bola rovnomerne rozložená sieť podľa hustoty uvedenej v dokumente. Skutočná otázka pre slovenský projekt znie presnejšie: ktoré miesta majú senzory strážiť a čo sa stane po tom, ako dron začujú?

Čítajte viac z kategórie: Novinky