Vyzerá ako zemiakové lupienky. Prečo má Mliečna dráha taký divný tvar?

Vďaka projektu SDSS (Sloan Digital Sky Survey) sme konečne zaznamenali vlnenie prechádzajúce našou galaxiou. Výsledky boli prezentované vedcami z uvedeného projektu počas 237. konferencie Americkej astronomickej spoločnosti (AAS), o téme informoval portál Phys.

Predstava Mliečnej dráhy

Mliečna dráha patrí medzi špirálové galaxie (presnejšie medzi špirálové galaxie s priečkou) charakterizované určitými spoločnými fyzikálnymi vlastnosťami. Špirálové galaxie sú typicky vykresľované ako ploché disky rotujúce okolo svojho stredu.

Vlnenie Mliečnej dráhy. Adrian Price-Whelan

Nie je preto žiadnym prekvapením, že Mliečna dráha je často vnímaná ako veľká plochá štruktúru s malou vypuklou oblasťou vo svojom strede, z ktorej vychádzajúce krásne dlhé špirálovité ramená.

Pravdou však je, že špirálové galaxie sú v 50 až 70 % prípadoch mierne zvlnené a svojím tvarom pripomínajú tak trochu zemiakové lupienky.

Naskytá sa teda otázka, aký tvar má v skutočnosti naša galaxia? Odpoveď na túto otázku sa hľadá obzvlášť ťažko, pretože Mliečnu dráhu na rozdiel od iných galaxií dokážeme pozorovať iba zvnútra, upozorňuje portál Space.

Ako sme dokázali spozorovať zakrivenie Mliečnej dráhy?

Keďže sa ale na Mliečnu dráhu nemôže pozrieť z iného pohľadu, pri jej vykresľovaní sa musíme spoliehať na pozorovanie polohy a pohybu hviezd nachádzajúcich sa v našej domovskej galaxii. Presne to urobili aj vedci z projektu SDSS, ktorým sa podarilo zistiť, že Mliečna dráha nepatrí medzi výnimky, a tak ako väčšina ostatných špirálových galaxií, svoj disk má mierne zakrivený.

Výsledky tiež naznačujú, že k zvlneniu, respektíve k zakriveniu disku došlo vďaka interakcii s našou satelitnou galaxiou. Tá podľa dostupných údajov mala vytvoriť gravitačnú vlnu, ktorá sa pohybuje naprieč našou galaxiou a z jedného konca na druhý sa dostane raz za 440 miliónov rokov.

V novembri sme ťa dokonca informovali o tom, že Mliečna dráha sa vplyvom satelitnej galaxie známej ako Veľký Magellanov mrak (LMC – Large Magellanic Cloud), neustále krúti a deformuje. Vo všeobecností sú za satelitné galaxie považované galaxie obiehajúce okolo väčšej galaxie vplyvom gravitačnej príťažlivosti. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom astronomických objektov (hviezdy, planéty), ktoré nie sú navzájom prepojené.

Galaxia UGC 3697 patrí medzi galaxie s najväčším zakrivením disku. DECaLS

Presnejšie túto vlnu vedci prirovnávajú „mexickej vlne“, ktorú môžeme pozorovať napríklad na futbalových štadiónoch.

„Predstavte si, že ste na tribúne futbalového štadiónu a dav začne robiť vlnu“, vysvetľuje hlavný autor štúdie Xinlun Cheng z University of Virginia. „V podstate jediné, čo musíte robiť, je to, že sa zdvíhate a sadáte si, čím vzniká efekt akejsi vlny, ktorá postupuje okolo celého štadiónu. Rovnaké to je aj s galaktickým zakrivením, hviezdy sa neustále pohybujú smerom nadol a nahor, pričom sa táto vlna šíri naprieč celou galaxiou“, dodáva.

K jednotlivým výsledkom dospeli vedci prostredníctvom vysoko presného spektrografu nachádzajúcom sa na observatóriu APOGEE (Apache Point Observatory Galactic Evolution Experiment), ktoré je súčasťou projektu Sloan Digital Sky Survey.

Pomocou observatória APOGEE už takmer 10 rokov sledujeme pohyb státisíc hviezd nachádzajúcich sa v Mliečnej dráhe, a to pozorovaním svetla vychádzajúceho z hviezd rozdeleného na jednotlivé vlnové dĺžky.

Tieto údaje by však podľa spoluautora štúdie doktora Borja Anguianeho samé o sebe nestačili na presné vykreslenie zakrivenia disku Mliečnej dráhy. Okrem pohybu hviezd bolo totiž potrebné veľmi presne zmerať aj ich vzájomné vzdialenosti.

Údaje o vzdialenosti poskytla vesmírne astrometrické observatórium Gaia, ktorého hlavným poslaním je zostavenie 3D mapy okolia našej galaxie.

Vďaka kombinácii údajov získaných z APOGEE a Gaia sa autorom podarilo vytvoriť 3D mapu zobrazujúcu nie len polohu jednotlivých hviezd, ale taktiež rýchlosť a chemické zloženie každej jednej hviezdy. Mapa môže pomôcť astronómom aj pri modelovaní zrážky Mliečnej dráhy s galaxiou Andromeda (M31), ku ktorej dôjde približne za 4,5 miliárd rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky