Program Discovery americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorý financuje stredne veľké a nízkorozpočtové misie určené na prieskum slnečnej sústavy, v súčasnosti vyberá jedného zo štyroch potencionálnych adeptov na financovanie novej misie. Očakáva sa, že víťaz bude vyhlásený v priebehu leta v roku 2021, informuje Forbes.

Jedným z potencionálnych víťazov je misia IVO (Io Volcano Observer), ktorej cieľom je preskúmať Jupiterov mesiac Io. Ak by IVO dokázala uspieť, jednalo by sa vôbec o prvú misiu zameranú výhradne na prieskum mesiaca Io. Misia v prípade úspechu odštartuje koncom roka 2028 a k mesiacu by sa mala priblížiť o 3,5 roka neskôr.

Mesiac Io je štvrtý najväčší mesiac v slnečnej sústave, pričom na jeho povrchu sa nachádza viac než 400 aktívnych sopiek, čo ho robí geologicky najaktívnejším telesom v našej slnečnej sústave. Táto extrémna vulkanická aktivita je výsledkom silných slapových javov spôsobených Jupiterom a ďalšími dvomi jeho mesiacmi – Európu a Ganymedom. Vyvolané slapové javy, ktoré predstavujú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa, pôsobia na celý mesiac, čím sa vytvára trenie, ktoré je príčinou zahrievania jeho vnútra.

Io sa považuje za najlepšie miesto na pochopenie zahrievania vnútra astronomického telesa vplyvom slapových javov, čo by mohlo pomôcť objasniť, ako niektoré planéty a mesiace vytvárajú svoje jadro.

NASA/JPL/University of Arizona

Misia IVO má hneď niekoľko dôležitých cieľov

Podľa slov hlavného riešiteľa celého projektu, Alfreda McEwena, má misia IVO naplánovaných celkovo 10 blízkych preletov okolo Jupiterovho mesiaca Io. Uskutočniť tieto prelety však bude náročná úloha, pretože mesiac sa nachádza hlboko vo vnútri radiačného pásu Jupitera.

Radiačný pás je oblasť nachádzajúca sa v blízkosti planét s magnetosférou a je tvorená časticami slnečného vetra zachytených v magnetickom poli týchto planét.

IVO bude počas týchto preletov pozorne sledovať, ako sa mesiac na svojej obežnej dráhe nakláňa, čím by sa navždy mali potvrdiť, respektíve vyvrátiť dohady, či sa pod povrchom Io nachádza magmatický oceán.

Jeden z uskutočnených preletov bude zameraný výhradne na meranie sopečných plynov z aktívnej sopky Pele. Jej sopečnú aktivitu už sledovalo viacero vesmírnych sond vrátane Voyager 1, ktorá je aj po viac než 42 rokoch putovania vesmírom najdôležitejšou kozmickou loďou v histórii.

Trajektória misie IVO je navrhnutá tak, aby bolo možné sledovať aj polárnu žiaru, ktorá na tomto mesiaci vzniká vplyvom unikajúcich plynov. Ako a aké plyny unikajú z povrchu mesiaca však doposiaľ nie je známe, rovnako ako aj ich vzájomné prepojenie s vulkanickými bodmi. Pomôcť získať odpovede na tieto otázky je tiež jedným z cieľov spomínanej misie.

NASA/JPL/USGS

IVO taktiež zostrojí prostredníctvom dvoch fotoaparátov niekoľko snímok povrchu Io. Jeden z fotoaparátov so širokouhlým objektívom sa postará o získanie snímok vo vysokom rozlíšení v oblasti rovníka, respektíve druhý fotoaparát je určený na vytvorenie globálnych fotografií tohto mesiaca.

IVO má troch vážnych konkurentov

NASA na svojich stránkach informuje, že súpermi misie IVO sú v programe Discovery ďalšie tri projekty. Konkrétne projekt DAVINCI +, ktorého cieľom je analýzovať atmosféru Venuše. Táto analýza vedcom pomôže určiť, ako sa planéta vyvíjala, formovala a či niekedy v minulosti mala na svojom povrchu tekutý oceán.

Ďalším potencionálnym víťazom finančného grantu programu Discovery je projekt TRIDENT. Ten sa zameriava na prieskum  siedmeho najväčšieho mesiaca slnečnej sústavy – Tritón. Tritón je jedným zo 14 mesiacov planéty Venuša. Pomocou jediného preletu by TRIDENT mapoval povrch mesiaca Tritón, charakterizoval procesy prebiehajúce na jeho povrchu a určil, či sa pod jeho povrchom nachádza tekutý oceán

Poslednou z vybranej štvorice potencionálnych adeptov na financovanie je misia VERITAS. Tá má mapovať povrch Venuše, určiť jej geologickú históriu a zistiť, prečo sa Venuša vyvíjala tak radikálne iným spôsobom ako naša planéta.

Teleskop Jamesa Webba taktiež preskúma mesiac Io

NASA tiež informovala, že podrobne študovať a zaznamenávať procesy odohrávajúce sa na mesiaci Io je plánované aj prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba. Pomocou tohto teleskopu budú vedci skúmať aj existenciu „tajných sopiek“, ktoré emitujú oblaky plynu, v ktorých sa nenachádza žiaden prach odrážajúci svetlo.

Tiež poskytne údaje o teplote týchto sopečných oblastí a určí, či sú jednotlivé sopky podobné tým na Zemi, alebo majú výrazne odlišnú teplotu.

Vynesenie teleskopu Jamesa Webba bolo však už viackrát odložené. Teleskop podľa plánov mala vyniesť do vesmíru raketa už v marci 2021, avšak konštrukcia teleskopu je tak rozmerná, že sa nezmestí do priestoru pre náklad. O tom, ako sa vedci tento problém rozhodli vyriešiť, sme ťa informovali v tomto článku.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda