Keď 5. septembra 1977 odštartovala nosná raketa Titan 3E-Centaur z Mysu Canaveral, azda ani tí najväčší optimisti nedúfali, aký úspech bude mať medziplanetárna kozmická sonda Voyager 1, ktorú táto raketa so sebou vyniesla do vesmíru. Aj po viac než 42 rokoch putovania vesmírom je najdôležitejšou kozmickou loďou v histórii.

Mimozemské civilizácie existujú, ale sú uväznené ako my. Nová teória odhalila krutú realitu života

Ako je vôbec možné, že existuje? Vedci našli prastarú galaxiu, ktorá „zažila“ aj Veľký Tresk

Mesiac je úplne iný, ako sme mysleli. Objavili v ňom ukrytú záhadnú štruktúru

Sonda svoj prívlastok najdôležitejšia dostala najmä vďaka cennému nákladu, ktorý so sebou nesie. Voyager 1 má totiž na boku pripevnenú gramofónovú platňu. Nejde však o hocijakú gramofónovú platňu, ale o „Zlatú platňu“ (Golden Record), na ktorej sú zaznamenané rôzne zvuky a obrazy vykresľujúce rozmanitosť života na našej planéte.

Zlatá platňa má slúžiť ako „pozdrav“ v prípade, že by ju objavila vzdialená mimozemská civilizácia. Platňa obsahuje celkovo 115 rozličných obrázkov, zvuky prírody, hudobné skladby rôznych žánrov, pozdravy obyvateľov Zeme v 55 svetových jazykoch, ale aj inštrukcie na použitie platne vyjadrené matematickými pojmami, informovala NASA.

Sonde odfotografovala Zem zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov

Hlavnou úlohou sondy bolo podrobne preskúmať  našu vesmírnu sústavu a jej vonkajšiu časť. Na svojej vesmírnej ceste sa jej podarilo zachytiť aj niekoľko unikátnych fotografií Jupiteru, Uránu a Neptúnu, ale taktiež aj fotografiu známu ako Pale Blue Dot.

Na fotografii Pale Blue Dot je zachytený fascinujúci pohľad na našu planétu zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov.

Sonda už je vo vzdialenosti viac ako 150 astronomických jednotiek

Aj keď hlavnú úlohu sonda ukončila už pred viac ako 10 rokmi, stále pokračuje vo svojej strastiplnej ceste. Portál Teslarati upozornil, že sa momentálne nachádza vo vzdialenosti väčšej ako 150 astronomických jednotiek, čo znamená, že od Slnka je vzdialená približne 22 miliárd kilometrov. Napriek tomu, aké rekordné vzdialenosti Voyager 1 prekonal, nenachádza sa vo vzdialenosti ešte ani jedného svetelného dňa. Aktuálnu vzdialenosť sondy je možné sledovať prostredníctvom tejto stránky.

Pri svojom vesmírnom putovaní dosiahla hneď niekoľko dôležitých míľnikov. Vo februári 1998 sa stala najvzdialenejším ľudským objektom vo vesmíre, 16. augusta 2006 prekročila hranicu 100 astronomických jednotiek (14 959 787 070 kilometrov) a ten azda najdôležitejší dosiahla 1. augusta 2012, kedy ako prvý človekom vytvorený objekt opustila slnečnú sústavu.

Sonda Voyager 1 aj napriek tomu, že vo vesmíre úspešne funguje viac ako štyri desaťročia, nie je nezničiteľná. Vedci z NASA od roku 2014 pozorujú ako sa sonda čoraz viac opotrebováva.

Najrizikovejším zariadením sú rakety, pomocou ktorých sa sonda vo vesmíre orientuje. Vedcom sa však podarilo spojazdniť štyri záložné, ktoré neboli používané od roku 1980, čím zároveň predĺžili jej životnosť o niekoľko rokov. Rakety na sonde upravujú jej naklonenie, vďaka ktorému s ňou môžu inžinieri neustále komunikovať aj keď oneskorenie medzi odoslaním a prijatím signálu je v súčasnosti až 20 hodín.

Voyager 1 pohybujúci sa po vesmíre rýchlosťou až 64 000 kilometrov za hodinu približne po ďalších 300 rokoch cestovania dosiahne Oortov mrak. Ten je podľa viacerých odborníkov vnímaný ako pozostatok prapôvodnej slnečnej hmloviny, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava. To už však bude dávno po tom, ako jej dôjde zdroj energie – za normálnych okolností ho vyčerpá v roku 2025.