Ak existuje čosi, čo nemá konca, je to zvedavosť vedcov. Ich dodnes najdôležitejší vesmírny teleskop sa ešte ani nedostal do svojej destinácie a už vyvíjajú oveľa väčší LUVOIR. Ten má podrobne preskúmať exoplanéty a podrobne identifikovať tie, ktoré sa podobajú Zemi.

Jedinečné vesmírne observatórium

Ako informuje webová stránka venovaná tomuto gigantickému projektu, LUVOIR sa zakladá na konštrukcii Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST). Zároveň však ponúka niekoľko kľúčových rozdielov, ktoré z neho robia ešte lepší nástroj, než je JWST.

Najočividnejším rozdielom je, pochopiteľne, jeho veľkosť. NASA vysvetľuje, že finálna podoba ešte úplne známa nie je, avšak v hre sú dva rozdielne dizajny. Architektúra A dostane primárne zrkadlo s priemerom 15,1 m, zložené z mnohých menších zrkadiel rovnako, ako ďalekohľad JWST.

V tomto prípade je potrebná raketa SLS alebo ešte väčšia Starship, ktorá má doteraz najväčší nákladný priestor zo všetkých rakiet. Bohužiaľ, zatiaľ ani jedna z týchto rakiet do vesmíru neletela a SLS má vážne problémy, pričom mnohí o jej schopnostiach pochybujú, Starship je inovatívnym dizajnom, ktorý ešte potrebuje ohromné množstvo testov a skúšok.

Musk po ňom túži

Architektúra B je oveľa menšia, so zrkadlom s priemerom len 8 metrov. Na orbitu ho dokážu vyniesť aj menšie rakety s priemerom nákladného priestoru 5 m. Pravdepodobné však je, že uvidíme práve väčšiu verziu teleskopu LUVOIR.

NASA sa v minulosti SpaceX pýtala, či sa vmestí do nákladného priestoru Starship a Elon Musk na to reagoval so slovami, že by šlo pre celý tím SpaceX o veľkú česť. V tomto prípade sa pojednávalo o menšej verzii, vzhľadom na veľkosť SLS sa však LUVOIR vojde do Starship aj v Architektúre A.

Navrhovaný štart do vesmíru je rok 2039, čo znie ako celkom realistický odhad. Štart JWST totiž pôvodne, koncom 90-tych rokov, plánovali na rok 2007 a v skutočnosti k nemu došlo len pred niekoľkými týždňami.

LUVOIR má byť takisto umiestnený na libračný bod L₂, avšak na rozdiel od JWST si berie príklad aj z Hubblovho teleskopu. To znamená, že v prípade potreby je možné ho opravovať vďaka astronautom, ktorý sa v dnešnej dobe k tam vzdialeným pozíciám nedostanú – aj preto je potrebná Starship alebo SLS.

Pomôže aj Európa

LUVOIR na svojej palube ponesie, okrem iného, aj množstvo dôležitých vedeckých nástrojov pre pozorovanie okolitého kozmu. Medzi nimi je napríklad aj európsky POLLUX, ultrafialový spektro-polarimeter určený na doplnenie zariadenia LUMOS.

LUMOS je spektograf so schopnosťou pozorovania až 840 objektov naraz. Vedcami je považovaný za nástupcu spektrografu STIS z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Ďalej chcú inžinieri vybaviť LUVOIR nástrojom HDI pre primárne pozorovanie a ECLIPS na sledovanie veľmi nejasných planét v okolí vzdialených hviezd.

Prvotné náklady sú v prípade väčšej verzie odhadované na 10 miliárd amerických dolárov – zhruba rovnako nakoniec stál aj teleskop Jamesa Webba. Z dlhodobého hľadiska však má LUVOIR stáť až do 24 miliárd dolárov, keďže sa počíta s jeho údržbou ľudskými posádkami. Servis môže teoreticky vykonať aj robotická družica. Ako ale dodáva Space News, odborníci odhadujú jeho štart najskôr na 40. roky a počiatočnú sumu až 17 miliárd.